Pre začiatočníkov je Mesiac vďačným objektom na astronomickú fotografiu.
2. Snímky Mesiaca v kompozícii s okolitou krajinou

Motívov je naozaj bezpočet. Pri voľbe vhodného času na fotografovanie využijeme najmä astronomickú ročenku, kde nájdeme východy a západy Mesiaca na každý deň, prípadne si vyberieme jeden z mnohých počítačových programov. Fotografické vybavenie je naozaj nenáročné: stačí fotoaparát s objektívom, statív a drôtená, dnes už aj elektrická alebo infračervená spúšť.
Uhlový priemer Mesiaca je okolo 0,5 stupňa (hodnota kolíše podľa toho, či je Mesiac v perigeu alebo apogeu), takže jeho priemer na filme pri snímaní základným objektívom (f = 50 mm) bude 0,4 mm. Vhodné ohniskové vzdialenosti pre kinofilm sú od 100 do 500 až 750 mm. Pri väčších ohniskových vzdialenostiach je Mesiac na filme dosť veľký a pokrýva značnú plochu záberu. Ak má obloha, na pozadí ktorej Mesiac fotografujeme, určitý jas (pri snímaní za súmraku), môžeme na určenie expozície využiť zabudovaný expozimeter. Odporúča sa však urobiť viac záberov s kratšou i dlhšou expozíciou ako sme namerali, najmä pri fotografovaní na diapozitívy, ktoré už pozitívnym procesom nedokážeme opraviť.
Pokúste sa tiež odfotografovať Mesiac krátko po nove alebo pred novom. Ak sa vám podarí zachytiť kosáčik mladší ako 30 hodín, môžete to považovať za úspech.
3. Mesiac v konštelácii s planétami

Pretože sa Mesiac spolu s planétami pohybuje po ekliptike, často dochádza k ich priblíženiu a niekedy aj k zákrytom. Konkrétnu konjunkciu buď vyhľadáme v ročenke, alebo nasimulujeme vhodným programom (napríklad Starry Night a pod.). Podľa uhlovej vzdialenosti objektov zvolíme vhodný objektív, ktorého zorný uhol by mal byť o trochu väčší. Na dosiahnutie optimálnej kompozície je vhodný aj pankratický objektív (zoom).
Maximálnu dĺžku expozície Mesiaca z pevného statívu môžeme určiť pomocou nasledujúceho empirického vzorca:
Tmax = 250/f [sek]
kde f je ohnisková vzdialenosť objektívu (alebo sústavy) a dosadíme ju v milimetroch. Napríklad pre f = 1000 mm to bude 1/4 sekundy.
4. Detailné zábery Mesiaca

Na povrchu Mesiaca sa nachádzajú rôzne útvary: moria, krátery, pohoria, brázdy a pod. Na ich detailné zobrazenie budeme potrebovať objektív alebo ďalekohľad s ohniskovou vzdialenosťou 500 mm a viac. Potrebovať budeme i paralaktickú montáž, ktorá je potrebná pri fotografovaní krátkymi expozíciami (niekoľko sekúnd) a pri veľmi dlhých ohniskových vzdialenostiach. Ak nám na požadovaný detail nestačí primárna (základná) ohnisková vzdialenosť ďalekohľadu, môžeme ju vhodným spôsobom predĺžiť (pozri časť 3 tohto seriálu).