1. Základy astrofotografie

Ako a čím začať?
Najjednoduchšie je začať statickou fotografiou oblohy a úkazov na nej. Na to potrebujeme fotoaparát, najlepšie jednookú zrkadlovku na kinofilm s vymeniteľným objektívom. Vymeniteľné objektívy nám umožnia snímať rôzne veľké zorné pole a neskôr využijeme samotné telo fotoaparátu na fotografovanie cez ďalekohľad. Samozrejme môžeme použiť aj fotoaparát na väčší formát, napríklad 6x6, na začiatok aj dvojokú zrkadlovku (Flexaret, Yashica). Expozičné časy v astrofotografii nie sú vždy také krátke, akými exponujeme bežné objekty cez deň, preto je veľmi dôležité, aby mal náš fotoaparát možnosť exponovať tzv. časom „B“ (Bulb) alebo „T“ (Time). Ďalej je dôležité, aby sme na fotoaparát mohli pripojiť diaľkovú spúšť (drôtovú alebo elektrickú). Moderné kompaktné automatické fotoaparáty sú na tento druh fotografie prakticky nepoužiteľné. Oveľa lepšie poslúži staršia zrkadlovka, napríklad Zenit alebo Praktica. Uzávierka fotoaparátu by nemala byť závislá na batériách aspoň počas exponovania časom B. Najmodernejšie autofokusové zrkadlovky sú väčšinou úplne závislé na batériách, ktoré sa pri exponovaní dlhým časom počas chladnej noci môžu rýchlo vybiť. Ďalej potrebujeme pevný statív, na ktorý upevníme fotoaparát. Neodporúčam použiť veľmi lacné vreckové statívy, pretože počas dlhých expozícií môže aj vplyvom vetra dôjsť k znehodnoteniu snímky. Jednooké zrkadlovky na kinofilm (formát 24x36 mm) sú vybavené tzv. základným objektívom s ohniskovou vzdialenosťou okolo 50 mm, ktorého zorné pole v uhlopriečke je asi 47 stupňov. Tieto objektívy majú aj veľmi vysokú svetelnosť (bežne 1:2 až 1:1,4), čo je možné v astronomickej fotografii využiť, keďže tu skoro vždy zápasíme s nedostatkom svetla. Pomocou základného objektívu vzhľadom na jeho zorné pole môžeme úspešne zachytiť jednotlivé súhvezdia, stopy hviezd, stopy meteorov, oblohu pri súmraku, prípadne aj časti Mliečnej dráhy, polárnu žiaru alebo zodiakálne svetlo. Na fotografovanie rozsiahlejších častí oblohy, napr. skupín súhvezdí, môžeme použiť širokouhlé objektívy s ohniskovou vzdialenosťou 20 až 35 mm, prípadne i objektív typu „rybie oko“ s uhlom až 180 stupňov, ktorý je schopný zachytiť celú oblohu (ak nám to dovoľuje náš obzor). Konjunkcie Mesiaca a planét je vhodné fotografovať objektívmi s dlhšou ohniskovou vzdialenosťou (135, 200 až 300 milimetrov).