Krajiny, ktoré by z rozvoja veternej energetiky mohli profitovať najviac, sa nachádzajú v tzv. "treťom svete", kde dopyt po energii stúpa a väčšina z nich trpí nedostatkom domácich zdrojov fosílnych palív. India je momentálne ich lídrom, s vyše 900 MW inštalovanej kapacity, hoci rozvoj sa v posledných rokoch spomalil vďaka pozastaveniu daňových úľav z polovice 90. rokov. Pozorovatelia však predpokladajú znovu zavedenie týchto zvýhodnení.

Čína, na rozdiel od Indie, ešte nevyvinula serióznu legislatívnu základňu pre rozvoj veternej energetiky. Niekoľko spoločností však so zahraničnou pomocou vybudovalo v posledných rokoch viacero menších projektov. Čína ma jednoznačný potenciál stať sa svetovou veternou superveľmocou - s rozsiahlym veterným potenciálom vo viacerých regiónoch, vrátane Vnútorného Mongolska, ktoré by sa mohlo stať Saudskou Arábiou veternej energetiky. Veterný potenciál tejto krajiny presahuje jej celkovú súčasnú inštalovanú kapacitu.

Rýchly rozvoj veternej energetiky v 90. rokoch je výsledkom zavedenia vládnych podporných mechanizmov, napríklad v Nemecku a Španielsku. Medzi najdôležitejšie iniciatívy patria zákony garantujúce prístup výrobcom veternej energie k verejnej sieti za stanovenú výkupnú cenu. Takéto zákony vytvorili stabilný trh pre nové priemyselné odvetvie a prekonali odpor uhoľných a jadrových energetických podnikov voči novej konkurencii.

Približne 80% svetového veterného priemyslu je sústredených v štyroch krajinách, čo dokazuje neschopnosť ostatných prijať podporné programy pre obnoviteľné zdroje energie. Budúci rozvoj odvetvia bude výrazne závisieť od schopnosti ďalších krajín otvoriť cestu obnoviteľným zdrojom energie, v súvislosti s reštrukturalizáciou energetického sektora.

Ďalším faktorom ovplyvňujúcim osud veternej energetiky bude rozvoj modernej technológie. Moderné veterné turbíny sú "hi-tech" zariadenia s aerodynamicky tvarovanými rotormi a vyrobené z ľahkých materiálov s elektronickou kontrolou. Väčšie turbíny, efektívnejšia výroba a vhodné umiestnenie znížili cenu veternej energie z 2600 USD/kW v roku 1981 na 800 USD/kW v roku 1998. Veterná energia tak už dosiahla cenovú úroveň uhoľných elektrární. S pokračujúcim rozvojom technológie sa predpokladá ďalší pokles nákladov, čo by mohlo znamenať, že pre mnohé krajiny sa vietor môže stať najlacnejším zdrojom novej energie v priebehu tohto desaťročia.

Vietor má vo všeobecnosti ďaleko väčší potenciál, než si väčšina ľudí uvedomuje. Napríklad v USA majú štáty Južná Dakota, Severná Dakota a Texas dostatočný veterný potenciál, aby zásobovali elektrickou energiou celé USA. Štúdia uskutočnená v roku 1998 dánskymi výskumníkmi vypracovala scenár, podľa ktorého by do dvoch desaťročí mohlo 10% svetovej elektriny pochádzať z vetra. V dlhodobom meradle by vietor mohol ľahko predbehnúť vodnú energetiku, ktorá momentálne dodáva 23 % svetovej elektriny.
Medzi ďalšie krajiny, v ktorých sa predpokladá rozvoj veternej energie, patria Kanada, Taliansko, Japonsko, Nórsko a Veľká Británia. Spomedzi rozvojových krajín sú to Argentína, Brazília, Kostarika, Egypt a Maroko