ČERPANIE VODY
Veterná energia sa veľmi efektívne využíva na čerpanie vody. Vyplýva to z toho, že skladovať vodu je jednoduchšie ako skladovať energiu napr. v batérii. Do roku 2000 pracovalo vo svete asi 100 tisíc malých veterných turbín zapojených len na čerpanie vody. Väčšina z nich pracovala v odľahlých a neelektrifikovaných farmách, kde dodávajú tak pitnú vodu ako aj vodu úžitkovú pre dobytok alebo na zavlažovanie. Niekedy sa veterné turbíny kombinujú s inými zariadeniam, ktoré pri obmedzenej kapacite skladovacích nádrží sú schopné čerpať vodu v prípade nedostatku vetra. Takýmito zariadeniami môžu byť aj ručné pumpy alebo naftové generátory.

Vo svete existuje viacero výrobcov dodávajúcich celé veterné systémy na čerpanie vody. Turbíny sú skonštruované tak, aby sa ich prevádzka spustila už pri rýchlosti vetra od 2 m/s do 4 m/s. Čerpanie spodnej vody je možné až do hĺbky 1000 metrov. Typické veterné čerpadlo s rotorom s priemerom 3 m dokáže vyčerpať až 2000 litrov vody za hodinu z hĺbky 10 metrov a pri rýchlosti vetra 3 m/s. Turbína s priemerom rotora 7 metrov dokáže vyčerpať až 8000 litrov za hodinu pri tých istých podmienkach. Veterné čerpadlá sa využívajú vo svete aj na zavlažovanie. Vzhľadom na premenlivosť vetra je to však spojené s istými problémami a na rozdiel od čerpania vody do zásobníka nemusí turbína vždy dodávať toľko vody koľko je jej potrebné. V mieste aplikácie je nevyhnutné mať nielen dostatok vetra, ale mať aj málo tzv. bezveterných dní. Vo všeobecnosti sa tieto zariadenia uplatňujú v miestach s priemernou rýchlosťou vetra viac ako 4 m/s. Na rozdiel od tradičných čerpadiel sa veterné turbíny vyznačujú síce vyššími vstupnými nákladmi avšak nižšími (prakticky nulovými) prevádzkovými nákladmi, čo robí z nich robí veľmi príťažlivé a ekonomicky výhodné riešenie na mnohých miestach sveta.

TELEKOMUNIKÁCIE
Vietor je ideálnym zdrojom pre napájanie telekomunikačných zariadení, ktoré sú veľmi často inštalované vo vyšších a hlavne odľahlých miestach. Dobré poveternostné podmienky však znamenajú, že na týchto miestach sa vyskytujú často aj veľmi vysoké rýchlosti vetra, ktoré by mohli turbínu poškodiť, a preto sa používajú len veľmi odolné zariadenia.

DOBÍJANIE BATÉRIÍ
Napájanie malých elektrospotrebičov ako sú žiarovky, rádio alebo televízor je relatívne veľmi jednoduché pomocou batérie dobíjanej veternou turbínou (alebo iným zdrojom). Súvisí to s tým, že veternú energiu je možné veľmi ľahko skladovať v batérii, z ktorej je možné energiu čerpať v čase potreby. Mnoho malých turbín vyrába napätie 14 alebo 28 V (niektoré väčšie turbíny produkujú vyššie napätia). Výstupné napätie z batérie (12 V resp. 24 V) je možné využiť priamo a dodávať energiu elektrospotrebičom na jednosmerný prúd alebo meniť pomocou meniča na striedavý prúd s napätím 220 V, ktorý využíva väčšina domácich elektrospotrebičov. Takáto transformácia má však za následok stratu časti vyrobenej energie.
Schéma samostatného elektrického systému s malou veternou turbínou.

VÝROBA TEPLA
Malé veterné turbíny je tiež možné využiť na prípravu teplej vody. Tieto zariadenia dodávajú jednosmerný prúd, ktorý využíva elektrická špirála umiestnená v zásobníku vody. Špirála vodu ohrieva, pričom zásobník tu funguje ako batéria skladujúca energiu. Je evidentné, že skladovanie teplej vody je lacnejšie ako skladovanie energie v batériách. Najjednoduchšie veterné systémy sú vybavené termostatom vypínajúcim zariadenie, aby nedošlo k zovretiu vody. Elektrická špirála sa vždy dimenzuje na špecifický výkon turbíny t.j. pre turbínu s výkonom 1 kW má špirála výkon 1 kW.