13. Priprav si informáciu o konštrukcii a činnosti slnečných hodín.

14. Predstav si, že dvaja pozorovatelia, jeden v Košiciach a druhý v Bratislave, sa dohodli, že v stredu o 10. h, keď odznie v rádiu časový signál, odčítajú čas na svojich slnečných hodinách.
Čo si myslíš, namerajú rovnaký čas? Svoju odpoveď odôvodni. Vieš, aké podmienky musia byt splnené, aby mohli meranie vykonať?

Na slnečných hodinách bude miestny prvý slnečný čas. Rozdiel zemepisných dĺžok Bratislavy a Košíc je približne 4o, takže košické slnečné hodiny sa budú „predbiehať“ oproti bratislavským o 4*4 minúty, t.zn. 16 minút.

Ďalším trochu komplikovanejším problémom je otázka v akom vzťahu budú tieto údaje voči občianskemu času (ten časový signál v rádiu ako ho definuje otázka). Rozdiel medzi pravým slnečným časom a stredným slnečným časom počas roka sa mení v rozmedzí od (+16,4 minúty, začiatkom novembra) do ( -14,4 minúty, v strede februára), tieto zmeny súvisia s elipticitou dráhy Zeme a so sklonom zemskej osi, resp. so sklonom dráhy obehu Zeme okolo Slnka s rovinou rovníka. Zmeny vyjadruje časová rovnica.

15. Vypočítaj priemernú rýchlosť pohybu Zeme okolo Slnka. [29,76 km/s]
Nerozumiem zadaniu, nie sú žiadne vstupné data.
Pokiaľ preformulujeme zadanie, že budeme považovať v prvom priblížení dráhu Zeme za kruhovú s polomerom r = 1AU= 149,6 miliónov km a rok budeme počítať ako 365,25 dňa, pričom dĺžku dňa priblížime tiež 24 hodinami bude tento výpočet:

(((2* ¶ * r [km] / 365,25)/24)/60)/60 [sec] = 29,79 [km/sec]

16. Podľa obr. 3.6 alebo obrázkov v Atlase sveta vysvetli striedanie ročných období na južnej pologuli.

17. Uváž. či sú charakteristické znaky ročných období v rôznych zemepisných šírkach rovnaké. Svoju odpoveď zdôvodni.
Priebeh ročných období je na severnej pologuli o niečo miernejší, dĺžka polroka zimy je na severnej pologuli kratšia vďaka elipticite dráhy Zeme okolo Slnka. (viď tiež text vyššie)

18. Vysvetli polohu Slnka a Zeme: a) v deň letného slnovratu, b) v deň zimného slnovratu. Odpovede doplň obrázkom.
Na odpoveď postačuje obr. 3.6 na str. 72

19. Načrtni siluetu východnej a západnej strany obzoru v mieste. kde bývaš. Pravidelne raz za týždeň aspoň počas dvoch mesiacov pozoruj miesto východu a západu Slnka a vyznač ho spolu s dátumom pozorovania na svojom náčrte. Zápisy z pozorovaní vyhodnoť a pokús sa ich vysvetliť.

20. Navrhni a zhotov model, pomocou ktorého by si mohol vysvetliť obiehanie Zeme okolo Slnka a striedanie ročných období.