5/ Uváž a vysvetli, či je pre pozorovateľov v Košiciach, Prešove, vo Varšave a v Paríži poludnie súčasne. Ako pomôcku môžeš použiť mapu Európy, prípadne glóbus.
Miestne (lokálne) poludnie je definované ako horná kulminácia Slnka, t. zn. najvyššia poloha nad obzorom v daný deň, deje sa to nad južným bodom, presne vtedy Slnko prechádza miestnym poludníkom = meridiánom. Miestny poludník je definovaný zemepisnou dĺžkou, ktorá prechádza cez dané miesto na povrchu zemegule.

t.zn., Košice l= -21o 16’; Prešov l= -21o 15’; Paríž l= -2o 18’; Varšava l = -21o 0’;

24 hodín odpovedá 360o , t.zn. každých 15o odpovedá 1 hodine - mení sa hodinové časové pásmo (je to samozrejme trocha komplikovanejšie kvôli tomu, že štáty pokiaľ to ide, používajú jeden pásmový čas na území jedného štátu a pod.).

Každému jednému stupňu odpovedajú 4 časové minúty ( napr. l= -17o je vzdialené od referenčného poludníka (-15o ) o 2o , t.zn. miestny (lokálny) čas ~ pravý slnečný čas tu predbieha o 8 minút stredný pásmový čas.

Každej jednej oblúkovej minúte odpovedajú 4 časové sekundy.

Rozdiel medzi miestnymi časmi Košíc a Prešova sú teda 4 časové sekundy (podľa zadaných zemepisných dĺžok vyššie). Rozdiel medzi miestnymi časmi Varšavy a Košíc je 16*4 = 64 sekúnd, medzi Košicami a Parížom je rozdiel v dĺžke18o 58’, čo odpovedá 1 hodine 15 minútam a 52 sekundám. atď...
Samozrejme, že pre miesta s východnejšími zemepisnými šírkami nastáva poludnie skôr ako pre mestá, ktoré sú viac na západ na zemeguli.

6/ Opíš, ako možno podľa polohy Slnka na oblohe určiť svetové strany.
Dosť ťažko! Úlohe chýba ešte zadať, že máme k dispozícii nejakú tyč alebo ručičkové hodinky a v akom čase to máme urobiť.

Tyč zapichnutá do zeme bude mať najkratší tieň na pravé miestne poludnie.
Podľa hodiniek: smer, ktorý vznikne rozpoltením uhla medzi malou ručičkou (,ktorá smeruje na Slnko) a 12-ou ukazuje juh.

7/ Opíš, ako možno pomocou tieňa telesa osvetleného Slnkom určiť svetové strany.
Teleso (napr. kolmo zapichnutá tyč do zeme) má najkratší tieň na presné - pravé mies-tne poludnie, tieň smeruje na sever (na severnej pologuli). Ak sa postavíme chrbtom k severnému bodu, potom sa dívame smerom na juh, východ máme po ľavej ruke a západ po pravej ruke.

Môžete s deťmi prípadne niekde na dvore zostrojiť takéto najjednoduchšie slnečné hodiny, kde kolmo zapichnutú tyč do zeme použijeme ako ukazovateľ pravého slnečného miestneho času. Postupným zakresľovaním tieňa zistíme, že tieň sa „pohybuje“ zrkadlovo: ak Slnko postupuje napr. od pravého poludnie, kedy je na juhu smerom k západu, tieň tyče bude „postupovať“ od smeru k severu smerom východným. Každá hodina dňa odpovedá posunu Slnka na oblohe o 15 stupňov smerom na západ, tieň tyče na zemi bude postupovať o 15 stupňov smerom na východ.

8/ Vysvetli, ako by si pomocou tieňa určil poludnie.
Poludnie nastáva vtedy, keď tieň telesa, napr. tyče zapichnutej do zeme, je počas dňa najkratší.

9/ Čo myslíš, je čas, ktorý ukazujú slnečné hodiny, správny?
Samozrejme, je to úplne najzákladnejší čas, z ktorého sa odvodzujú všetky korigované ďalšie časy, ktoré používame aj v občianskom živote.

(Tá otázka nie je dobre položená, vyznieva skoro ako kritika prírody, že nefunguje presne tak ako my chceme. Lepšie pre poznávací proces je stavať otázky z tej pozícií, v ktorej sa človek v skutočnosti voči prírode nachádza. T. zn. príroda nejako funguje a prírodné vedy sa snažia toto fungovanie popisovať, resp. človek používa prírodné javy – v tomto prípade denný pohyb Slnka po oblohe, pre svoje potreby – meranie času. Samozrejme, že pravý slnečný čas nie je čas, podľa ktorého majú deti chodiť do školy, ale zdanlivý pohyb Slnka po oblohe počas dňa a roka je najzákladnejší prírodný jav, z ktorého je odvodený, dnes väčšinou ľudstva na Zemi používaný, slnečný kalendár).

Slnečný čas plynie nepravidelne, pretože pohyb Zeme okolo Slnka sa nedeje konštan-tnou rýchlosťou – Zem sa pohybuje po elipse, t.zn. v zime (na severnej pologuli), kedy sa Zem nachádza na svojej ročnej dráhe najbližšie Slnku – je v perihéliu, pohybuje sa Zem najväčšiou rýchlosťou (vďaka zachovaniu momentu hybnosti). Dôsledkom toho je napr. aj to, že dĺžka obdobia zimného polroka na severnej polguli je asi o jeden týždeň kratšia ako trvá dĺžka letného polroka. Pravý slnečný čas je ten, čo nám zobrazujú slnečné hodiny. Na to, aby sme sa dostali ku občianskemu času prepočítavame pravý slnečný čas na stredný slnečný čas v danom mieste = miestny, resp. lokálny čas. Ďalším krokom je, že ho korigujeme o odchýlky pôsobené nepravidelnosťami pohybu Zeme. Občiansky čas je pásmový čas, ktorý používa oblasť štátu, resp. celá krajina v okolí poludníkov s n-násobkom 15 stupňov od greenwichského nultého poludníka, ktorý je medzinárodnou dohodou zvolený za základný poludník. Niektoré krajiny používajú počas celého roka iný pásmový čas ako odpovedá ich zemepisným dĺžkam, napr. Francúzsko používa stredoeurópsky pásmový čas, hoci Paríž je od nultého poludníka vzdialený len 2o 18’ na východ. Ďalšou skutočnou je zavádzanie letného času vo väčšine vyspelých krajín sveta.