3.5. Obiehanie Zeme okolo Slnka. Striedanie ročných období
otázky strana č. 73

1/ Opíš podľa obr. 3.6 pohyb Zeme okolo Slnka.
Pri popise sa skúste vyvarovať prikláňaniu a odkláňaniu zemskej osi, tá je skrátka naklonená v priestore, čo je vývojovo dané. Striedanie ročných období samozrejme vysvetlíme naklonenou osou rotácie v priestore Zeme, ktorá sa pohybuje okolo Slnka.

2/ Vysvetli podľa obr. 3.6 alebo podľa obrázkov v Atlase sveta striedanie ročných období na severnej pologuli,

3/ Uveď charakteristické znaky jednotlivých ročných období a pokús sa ich vysvetliť polohou Zeme na obežnej dráhe okolo Slnka.
... Poloha Zeme v dráhe – pre severnú pologuľu v zime je Zem najbližšie ku Slnku, zároveň sa v tejto oblasti perihélia pohybuje najrýchlejšie, z toho vyplýva že zimy na severnej pologuli sú miernejšie a taktiež trvajú kratšie ako na južnej pologuli. V období letného slnovratu je to opačne. Dĺžka dňa v zmysle toho koľko máme Slnko nad obzorom sa počas roka mení, napr. pre naše zemepisné šírky je to zmena až 1/3 dňa.

Najkratší deň roka je napr. v Bratislave Slnko nad obzorom 8h 21m (býva to 22.12.) a v najdlhší deň roka je nad obzorom až 16h 5m (čo býva deň 22.6.). Samozrejme, že s tým súvisí aj dĺžka dennej dráhy zdanlivého pohybu Slnka po nebeskej klenbe, ktorá v lete začína kdesi na severovýchode, kde Slnko vychádza, prechádza nad južným bodom omnoho vyššie (konkrétne o 2*23,5o = 47 o vyššie) voči tomu ako vrcholí Slnko na poludnie v období zimného slnovratu a zapadá až kdesi na severozápade. Výška Slnka v čase letného slnovratu nad južným bodom v pravé poludnie v Bratislave (zemepisná šírka = + 48,1o) je (90o - (+ 48,1o)) + 23,5o = 65,4o = 65o 24’ .