na obr. je zobrazená nebeská sféra pre zemepisnú šírku o = 50o , kedy je výška rovníka nad južným bodom 40o , v tejto výške je Slnko v dňoch jarnej a jesennej rovnodennosti, v deň letného slnovratu je o 23,5o vyššie a v deň zimného slnovratu je Slnko na oblohe o 23,5o nižšie od rovníka (o 23,5o je uhol sklo-nu zemskej osi voči kolmému smeru k zemskej dráhe okolo Slnka, resp. tiež sklon roviny dráhy ekliptiky = dráhy Zeme okolo Slnka voči rovine zemského, resp. svetového rovníka.
4/ Na zemi sú dve miesta, kde Slnko vychádza a zapadá len raz za rok. Vieš, ktoré sú to miesta? Kedy tam Slnko vychádza a kedy zapadá? Koľko trvá na týchto miestach "deň" a koľko "noc“?
Sú to presne body severného a južného zemského pólu, kde Slnko vychádza presne v deň rovnodennosti (na severnom jarnej, na južnom jesennej) a zapadne tiež presne v deň druhej rovnodennosti, zároveň schádza (resp. vychádza) pod rovník. Na severnom trvá deň (92d 19h + 93d 15h), na južnom (89d 20h + 89 d).

5/ V deň letného slnovratu Slnko svieti kolmo na miesta na obratníku Raka. Aký tieň tam na poludnie vrhá tyč zapichnutá zvislo do zeme? Aký tieň vrhá v tom istom čase tyč zapichnutá zvislo do zeme u nás? Odpoveď doplň obrázkom.
Na obratníku Raka nevrhá žiadny tieň, je kolmý. U nás tieň smeruje na sever a je najkratší možný tieň danej tyče počas dňa a zároveň aj počas celého roka.

3.6 Hviezdna obloha
otázky strana č. 75

1/ Je jedna známa hviezda, ktorú nevidíme na nočnej oblohe nikdy. Poznáš jej meno?
Slnko.

Otázka nešpecifikuje presne miesto pozorovateľa, implicitne predpokladá pozorovacie miesto na povrchu Zeme. Keby sme sa však pozerali na Slnko z inej planetárnej sústavy videli by sme ho ako hviezdu na oblohe. Dokonca taký pohľad by mal aj pozorovateľ, ktorý by bol na palube nejakej kozmickej lode v dostatočnej vzdialenosti (napr. za dráhou Pluta) – ešte hlboko vovnútri Slnečnej sústavy. Deň je pojem relatívny.