3.8. Zmena vzhľadu hviezdnej oblohy počas roka
otázky strana č. 78

1/ Vyhľadaj na obr. 3.7 alebo na mapách v Atlase sveta súhvezdia patriace do zvieratníka.
Na obrázku 3.7. radšej nie! (dôvod je vysvetlený už pri odpovedi na otázku 3.6.3. viď. vyššie) Použite nejaký atlas alebo inú mapku hviezdnej oblohy, najlepšie kde je aj vyznačená ekliptika. Okrem 12 súhvezdí, ktoré majú znamenia nezabudnite, že na ekliptike je aj Hadonos!

2/ Ako by si vysvetlil „blúdivý“ pohyb Slnka pozadí hviezdnej oblohy?
„blúdivý“ pohyb je termín, ktorý astronómia nepozná, zaviedol si ho svojvoľne autor. !!Preformulujte na zdanlivý pohyb Slnka. !

Zdanlivý pohyb Slnka medzi hviezdami alebo tiež ročný pohyb Slnka medzi hviezdami je zrkadlovým premietnutím pohybu Zeme okolo Slnka na hviezdne pozadie (viď obrázok nižšie vľavo).

Obrázku vpravo (efektívnejšie ako menej vhodný obr. 3.11 na str. 77 učebnice) demonštruje zdanlivý ročný pohyb Slnka medzi hviezdami pre pozorovateľa, ktorý stojí na Zemi, obiehajúcej okolo Slnka. Na tomto obrázku je možno rozviesť aj to, ktoré súhvezdia sú na dennej oblohe, na druhej strane ktoré vidíme v tom ktorom ročnom období presne oproti Slnku – o polnoci, resp. po západe Slnka alebo pred východom Slnka.

3/ Vyhľadaj na hviezdnej mape súhvezdia, ktoré možno na nočnej oblohe pozorovať v čase, keď preberáte astronómiu.

V zásade to budú súhvezdia okolia Orióna: Blíženci, Býk, Rak Lev, Malý a Veľký pes, Jednorožec, Zajac, Holubica, Povozník,... Ale samozrejme všetky cirkumpolárne súhvezdia Veľká medvedica, Malý medveď, Cassiopea, Cefeus, Perseus, Drak, ...

Samozrejme možno vrelo odporučiť použitie otáčavej mapky hviezdnej oblohy, kde si presne nastavíme časť oblohy, ktorú môžeme v ten ktorý deň v danom čase pozorovať nad obzorom v našich zemepisných šírkach (viď. doporučená literatúra)