„Keby bol človek priesvitný ako medúza, ako ľahko by sme našli sídlo jeho choroby.“

Toto želanie vyslovil jeden za mnohých, v čase keď ešte netušil, že sen sa čoskoro stane skutočnosťou.

Wilhelm Röntgen, profesor fyziky vo Würzburgu, začal 8. novembra 1895 pokus s katódovými lúčmi. Použil naň katódovú trubicu hruškovitého tvaru, do ktorej viedol z jednej strany katódový drôt, ústiaci do malého dutého zrkadla. Anóda bola umiestnená bokom na skle. Trubicu zabalil do čierneho papiera a zapol Rühmkoffov induktor s napätím 40 000 až 60 000 voltov. Výsledkom tohto pokusu však neboli katódové lúče ale X-lúče.

Prúd elektrónov, koncentrovaný dutým zrkadlom, začal žiariť proti dnu trubice. Vtom okamihu zažiarilo neďaleko položené tienidlo, natrené špeciálnou hmotou, zelenkastým svetlom. Lúče vychádzali z miesta, kde katódové lúče narážali na sklenú stenu trubice. X-lúče dokázali preniknúť cez drevo či hrubú knihu. Pokiaľ katódové lúče dopadali na kovy, žiarenie sa stalo intenzívnejším. Röntgen dospel na záver k tomu, že X-lúče nie sú identické s katódovými lúčmi, časť pokusnej trubice, ktorú zasiahli katódové lúče, vysielala iné lúče, prenikajúce pevnými látkami. Lúče X sú teda do určitej miery odvodené z katódových.
Wilhelm Conard Röntgen získal v roku 1901 ako prvý Nobelovú cenu za fyziku.

Za časové obdobie 80 rokov zachránili röntgenové lúče viac ľudských životov, ako si ich vyžiadali hrôzy dvoch svetových vojen.
Veľké uplatnenie našli v technike, priemysle, pretože najsilnejšie X- lúče dokážu preniknúť až cez 40 cm hrubú oceľ. Môžu sa nimi kontrolovať konštrukcie budov.
Vďaka nim sa vytvorili predpoklady boja proti tuberkulóze. Zosilňovače štítového obrazu najnovšej generácie, ktoré umožňujú sledovanie záberu za plného denného svetla, ponúkajú možnosť operovať za permanentnej röntgenologickej kontroly.
Wilhelm Conard Röntgen, narodený 1845, týmto dal nádej mnohým chorým.