(angl. radio detection and ranging – rádiové zisťovanie polohy a vzdialenosti)
Radar je rádioelektronické zariadenie na zisťovanie polohy a vzdialenosti objektov v prostrediach, v ktorých sa šíria rádiové vlny. Princíp radara spočíva vo vysielaní ultrakrátkych rádiových vĺn do určitého smeru a v zachytávaní časti odrazených vĺn od hľadaných alebo skúmaných objektov. Vysielač napája anténu periodickým sledom krátkych vysokofrekvenčných impulzov. Anténa tieto impulzy vyžiari ako zväzok elektromagnetických vĺn do určitého priestorového uhla. Anténa radaru môže meniť smer vysielania v azimute a vo výške. Ak zväzok zasiahne objekt, časť vĺn sa odráža späť aj do smeru antény. Anténa odovzdá odrazený signál veľmi citlivému prijímaču, ktorý ho zobrazí na tienidle indikátora.

História
V mníchovskom Nemeckom múzeu sa nachádzajú vari tie najzaujímavejšie technické pamiatky Európy. V oddelení venovanom vývoju rádiotelegrafie a radarovej techniky sú uložené aj patentové dokumenty prístroja určeného na zisťovanie vzdialených kovových predmetov pomocou elektrických vĺn - teda zariadenia, ktoré dnes poznáme pod názvom radar. Ich držiteľom bol významný nemecký technik a vynálezca Christian Hülsmeyer. Osvedčenie číslo 165546 mu nemecký cisársky patentový úrad v Mníchove vystavil 27. apríla 1904 - pred vyše sto rokmi.

Význam Hülsmeyerovho objavu docenili vedci a hlavne vojaci až o 30 rokov neskôr. Úplne prvý to pochopil holandský denník De Telegraaf. Hneď po úspešnom predvedení zariadenia v rotterdamskom prístave napísal: "Keďže kovy umiestnené pod i nad vodou odrážajú elektrické lúče na ne namierené, bude mať tento vynález veľkú budúcnosť najmä vo vojnových časoch."
Nemecké námorníctvo však o Hülsmeyerov vynález neprejavilo záujem. Prvú svetovú vojnu prehralo na celej čiare. Nebolo to prvý a ani posledný raz, čo tak nemeckí pohlavári doplatili na svoju slabú technickú predstavivosť a rezignovali na vývoj prelomových vojenských zariadení.

Christian Hülsmeyer bol vynálezcom od narodenia. Jeho objav storočia je toho napokon dôkazom. Radar vynašiel v 22 rokoch.
Narodil sa v roku 1881. Počas štúdia na učiteľskom seminári v Brémach sa zamiloval do experimentovania v miestnom fyzikálnom laboratóriu. Pri práci na pokusoch s odrazmi elektromagnetického vlnenia prišiel na nápad zisťovať prítomnosť vzdialených predmetov pomocou vĺn namierených vysielačom na kovové plochy, napríklad lode. Posadnutý touto myšlienkou opustil seminár a proti vôli svojich rodičov nastúpil do učenia u firmy Siemens-Schuckert.

V roku 1902 odišiel do Düsseldorfu s cieľom venovať sa svojim pokusom. Experimenty, ktoré uskutočnil na okolo plávajúcich lodiach, boli sľubné. Hülsmeyerovi sa preto v priebehu krátkeho času podarilo získať sponzora, s pomocou ktorého založil vlastnú spoločnosť Hülsmeyer a Mannheim pre vývoj "telemobilskopov".
Dosah prvého telemobilskopu bol síce iba okolo troch kilometrov, ale jeho funkčnosť a využiteľnosť v lodnej doprave bola aj z dnešného pohľadu veľmi sľubná.
Prístup nemeckého námorníctva však Hülsmeyera veľmi sklamal a od ďalšieho vývoja vynálezu ustúpil. V Düsseldorfe sa začal venovať konštrukcii kotlov.
Svetovú slávu mu ukradol o 30 rokov neskôr Angličan Robert Watson-Watt - a to vďaka prezieravosti a štedrej podpore britskej vlády. Jeho zariadenie z roku 1935 na zisťovanie vzdialených kovových predmetov vošlo do dejín pod odborným názvom "radio Detection and Ranging", v skratke Radar. Podobné zariadenie vyskúšal v tom istom čase aj Nemec Rudolf Kühnhold.

Christian Hülsmeyer sa ocenenia svojho vynálezu predsa len dočkal - i keď až po 50 rokoch. Nemeckí povojnoví politici Ludwig Erhard a Konrad Adenauer ho označili za otca radarovej techniky. Hülsmeyer je dnes v Nemecku, ale i na celom svete považovaný za historicky prvého vynálezcu radaru - zariadenia, ktoré výrazne prispelo k rozvoju leteckej či lodnej dopravy.

Najväčší rozmach zaznamenal vývoj radaru počas druhej svetovej vojny. Nemcom i Britom sa začiatkom 40. rokov podarilo vyvinúť viacero verzií: či už ako pozemný varovný systém pre prípad leteckého útoku, alebo ako palubný lietadlový prístroj na zameriavanie pozemného alebo vzdušného cieľa a ako lodný radar určený na vyhľadávanie nepriateľských lodí či lietadiel.

Využitie
Po vojne pribudli k jestvujúcim zariadeniam radary na navádzanie raketových zbraní. Najväčšie využitie zaznamenal radar v civilnej doprave. Okrem toho sa radary používajú aj v meteorológii alebo poľnohospodárstve - či už ako pozemné alebo satelitné zariadenia. V aktívnej rádioastronómii sa podľa druhu objektu rozoznáva planetárny radar (na rádiolokáciu planét a Mesiaca), slnečný radar (na rádiolokáciu Slnka), meteorický radar (na záznamy meteorických stôp) a iné (rádioastronómia, rádioastronomické prístroje).