V nekonečných hlbinách vesmíru sa všetko otáča. Deväť planét obieha okolo slnka, pričom každá z nich opisuje vlastnú elipsoidnú dráhu, akoby celú túto sústavu poháňalo akési ozubené koliesko. Zdá sa však, že v tomto súkolí niečo škrípe. Obežná dráha Uránu vykazuje odchýlku. Ako by ho priťahovalo nejaké celkom blízko neho sa nachádzajúce a doteraz neznáme vesmírne teleso...azda desiata planéta?
Je to jednoznačné: Urán, siedma planéta našej slnečnej sústavy vypadáva z roly. Za 84 rokov, čo je jej čas obehu okolo slnka, na nej ubehne jeden deň, trvajúci 42 rokov a jedna rovnako dlhá noc. Navyše jeho obežná dráha je taká nepravidelná, že už po dlhé roky je predmetom záujmu astronómov. Jej čudné odchýlky viedli okrem iného k objaveniu ďalších 2 planét – Neptúna v roku 1846 a Pluta v r.1930.
Napriek tomu podivnú obežnú dráhu Uránu nemožno pripisovať iba vplyvu Neptúna a Pluta, lebo 2% odchýlky zostávajú nevysvetlené. Zdá sa, akoby Urán priťahovala nejaké neznáme vesmírne teleso. Inak povedané k všetkým 9 nám doteraz známym planétam pravdepodobne patrí ešte desiata. Niektorí vedci dokonca pochybujú, že je to skutočná planéta. Ak takéto tajuplné vesmírne teleso skutočne existuje, ako si vysvetliť, že obrovské teleskopy, ktoré skúmajú vesmír Zeme aj priamo z vesmíru (napr.Hubblov teleskop), ho zatiaľ ešte neobjavili. Odpoveď je jednoduchá: Ak by skutočne existovala desiata planéta, musíme ju hľadať na najvzdialenejšom konci našej slnečnej sústavy, teda najmenej 4miliardy km za Plutom. To vysvetľuje ťažkosti pri pozorovaní. Neznáma planéta by musela mať obrovskú hmotnosť, aby mohla pôsobiť na obežné dráhy veľkých planét a súčasne by nesmela žiariť jasnejšie než malé Pluto. Isté je iba to, že v žiadnom prípade nemôže ísť o veľkú planétu, lebo inak by sme ju už boli určite objavili. Keďže bádania v tomto smere boli doteraz bezvýsledné, vedci pracujú aj na hypotézach, ktoré nepočítajú s existenciou malej planéty. Napríklad snímky vyhotovené v rokoch 1992 až 1994 v observatóriu na Havaji, poukazujú na existenciu najmenej 6 primitívnych vesmírnych telies vo vzdialenosti niekoľko miliárd km. Ak sa ich existenciu podarí potvrdiť, dalo by sa na tomto základe dokázať, že za Neptúnom a Plutom nikdy nemohla vzniknúť ďalšia planéta, pretože je tam veľmi málo hmoty a má príliš nízku koncentráciu.