Oblaky

Oblaky upútajú našu pozornosť. Pre niekoho môžu byť zdrojom inšpirácie v umeleckej tvorbe, pre iného zdrojom informácií o tom, čo sa odohráva v atmosfére. Ustavične sa meniaca farba oblohy, jej vzhľad, ako aj celkový výzor oblakov, ich tvar, množstvo a výška, nám hovoria o procesoch, ktoré prebiehajú v atmosfére.

Čo je vlastne oblak?
Oblak je viditeľná sústava stoviek miliónov nepatrných častíc vody alebo ľadu, prípadne obidvoch. Všetky druhy oblakov sú produktom kondenzácie alebo sublimácie vodnej pary v ovzduší. Táto sústava môže súčasne obsahovať i väčšie častice vody alebo ľadu a tiež iné častice pochádzajúce napr. z priemyselných exhalácií, dymu alebo prachu.. Prevažná väčšina kvapôčiek, z ktorých pozostávajú oblaky má veľkosť od päť do dvadsať mikrónov. Sú to teda kvapôčky veľmi malé, ich pádová rýchlosť je prakticky zanedbateľná, preto zostávajú na mieste vzniku – v oblaku a
preto oblak nespadne na zem.(Za oblak môžeme považovať aj hmlu)

Kedy vzniká oblak?
Oblak vznikne vtedy, keď množstvo vodnej pary obsiahnutej v atmosfére presiahne hladinu nasýtenia a para sa začne zrážať buď do tvaru malých kvapôčiek alebo prechádzať z plynného do tuhého skupenstva. Vzduch sa vodnou parou úplne nasýti.

A prečo sú oblaky biele?
Zhora sú oblaky osvietené slnečným svetlom, ktoré sa sčasti odrazí a sčasti prechádza oblakom. Pritom dochádza k rozptylu svetla. Kvapky vody sú však omnoho väčšie ako boli rozptyľujúce častice a tak pri rozptyle na nich neprevláda žiadna iná farba. Zložením takto rozptýlených farieb z rôznych kvapiek vznikne biela. Ak je však oblak mohutnejší, len veľmi málo svetla dokáže prejsť až k základni oblaku, preto býva ťažký búrkový mrak odspodu tmavý.
Na prelome 18. a 19. storočia žil v Anglicku chemik Luke Hovard, ktorého záľubou bola meteorológia. Podľa vlastných pozorovaní zostavil, na vtedajšiu dobu unikátne dielo Klíma Londýna, za ktoré dosiahol vysoké ocenenie, stal sa členom Kráľovskej akadémie. Do histórie meteorológie sa však dostal kvôli niečomu inému. Pozoroval oblaky, všímal si ich tvary a dával im priliehavé mená cirrus, cumulus, ... Tak sa stal Luke Hovard autorom prvej klasifikácie oblakov.
Súčasná medzinárodná klasifikácia pozná 10 základných druhov oblakov, ďalej rozlišujeme 14 tvarov, 9 odrôd a 3 zvláštnosti. Oblaky môžeme roztriediť do skupín podľa rôznych kritérií. Napr. podľa štruktúry na vodné, kryštalické a zmiešané. Najrozšírenejšie je triedenie podľa výšky, pri ktorom rozlišujeme oblaky nízke, stredné, vysoké a oblaky vertikálneho vývoja.

DRUHY OBLAKOV

Vysoké oblaky (5-13 km) : - Cirrus- (Riasa) sú to vzájomne oddelené oblaky v podobe bielych jemných vlákien. Má vláknitý vzhľad a často hodvábny lesk. Je to ľadový oblak, nepadajú zrážky.
- Cirrocumulus-(Riasová kopa) Ľudovo baránky. Tvoria ju menšie alebo väčšie skupiny bielych obláčikov, ktoré môžu byť oddelené alebo pospájané do pravidelných usporiadaní.
- Cirrostratus-(Riasová sloha) Sú to oblaky vláknitého vzhľadu, ktoré buď čiastočne alebo úplne pokrýva oblohu ako jemný priezračný závoj.

Stredné oblaky (2-7 km) : - Altocumulus-(Vysoká kopa) Sú to skupiny bielych až sivých oblakov, ktoré vrhajú vlastný tieň. Skladá sa prevažne z vodných kvapiek.
Nízke oblaky (do 2 km) : - Stratocumulus-(Slohová kopa) Šedé až biele oblaky, ktoré nemajú vláknitý vzhľad. Je zložený prevažne z vodných kvapiek. Niekedy padajú zrážky, ale iba slabej intenzity.
- Stratus-(Sloha) Je to sivá jednotvárna oblačná vrstva, často zakrýva vrcholky kopcov. Môže ním presvitať slnko. Občas zrážky vo forme mrholenia. Oblaky vertikálneho vývoja (zasahujú do viacerých poschodí) :
- Altostratus-(Vysoká sloha) Je to šedivá oblačná škvrna. Niekedy je hladká, inokedy má vláknitú štruktúru. Padajú zrážky. Ak dosiahnu zem. povrch, ide o trvalejší dážď.
- Nimbostratus-(Dažďová sloha) sivá až tmavosivá jednotvárna oblačnosť. Mohutná až niekoľko kilometrová vrstva. Padajú zrážky a často sú veľmi trvalé a intenzívne.
- Cumulus-(Kopa) Je to osamotená žiarivo biela až sivastá kopa s ostro ohraničenými obrysmi. Skladá sa z vodných kvapiek. Je zdrojom krátkodobých zrážok – prehánok.
- Cumulonimbus-(Dažďová kopa) Je to búrkový oblak. Mohutný, hustý. Základňa je obvykle veľmi tmavá a pod ňou sa vyskytujú potrhané oblaky. Horné časti majú často vláknitú štruktúru.