V plyne závisia medzimolekulové vzdialenosti v širokom rozmedzí od vonkajších síl, čiže od stlačenia plynu. Medzimolekulové vzdialenosti molekúl plynov sú oveľa väčšie ako v prípade kvapalín a mnohonásobne prevyšujú veľkosť molekúl
Kvapaliny a plyny sú vonkajšou silou dokonale deformovateľné, prispôsobujú sa ľubovoľnému tvaru a tečú. Odtiaľ vyplýva ich spoločný názov tekutiny.
Kvapaliny vytvárajú na voľnom povrchu svoj vlastný povrch, čiže hladinu, ktorá je rozhraním medzi kvapalinou a jej parou alebo iným plynom. Hladina kvapalín, je vždy kolmá na silu, ktorá na ňu pôsobí napr. tiažová sila. Príčinou rôznej tekutosti kvapalín je ich viskozita - vnútorné trenie. Kvapaliny sú veľmi málo stlačiteľné. Vo fyzike sa zavádza pojem tzv. ideálnej kvapaliny pri ktorej zanedbávame molekulovú štruktúru a považujeme ju za spojitú.
Ideálna kvapalina je bez vnútorného trenia, preto je dokonale tekutá a považujeme ju za nestlačiteľnú.
Na rozdiel od kvapalín sú plyny dobre stlačiteľné a súčasne rozpínavé. Plyny vypĺňajú vždy celý objem nádoby, v ktorej sa nachádzajú a nevytvárajú voľný povrch -hladinu.

Tlak v kvapalinách a plynoch

V praxi sa s kvapalinami a plynmi spravidla stretávame v podmienkach pôsobenia síl. Keď vonkajšie sily pôsobia na kvapalinu alebo plyn prostredníctvom ich povrchu alebo jeho častí, napr. na voľnú hladinu kvapaliny pôsobí silovo okolitý vzduch, na stlačený plyn pohyblivý piest a pod.
Sila, ktorou kvapalina alebo plyn pôsobia v stave pokoja na ľubovoľnú rovnú plochu, je na túto plochu kolmá. Tlak p kvapaliny alebo plynu je podielom veľkosti tlakovej sily F a plochy S, na ktorú touto silou kvapalina alebo plyn rovnomerne pôsobí:

p= F/S
jednotkou tlaku je pascal Pa=N.m-2.

Ak je v istom mieste kvapaliny tlak p, tak potom na ľubovoľne orientovanú rovinnú plochu, ktorá je v styku s kvapalinou, pôsobí kolmá tlaková sila, pre ktorú platí:
F= p.S

Tlak je významnou charakteristikou mechanického stavu kvapalín a plynov. Namiesto skutočného tlaku sa v praxi udáva len rozdiel medzi tlakom v uvažovanom mieste (napr. tlaková fľaša) a vonkajším tlakom. Keď je tlak v uvažovanom mieste vyšší ako je vonkajší tlak označujeme tento rozdiel pretlak v opačnom prípade ide o podtlak.
Pascalov zákon
Ak vonkajšia tlaková sila s veľkosťou F pôsobí na povrch rovnej plochy s obsahom S uzavretého objemu kvapaliny alebo plynu (žiadne iné sily nepôsobia) vznikne v kvapaline alebo plyne tlak, ktorý je vo všetkých miestach rovnaký.

Teda, ak na povrch kvapaliny alebo plynu pôsobí vonkajšia sila (piest) len v jednom smere, tak tlak vyvolaný touto silou je v kvapaline alebo plyne vo všetkých smeroch a miestach rovnako veľký.
Ak na kvapalinu pôsobí tiažová sila tak vyvoláva hydrostatický tlak, pre ktorý platí: p= h.ρ.g

kde h je hĺbka kvapaliny, ρ je hustota kvapaliny ρ=m/V, g je veľkosť tiažového zrýchlenia
Vo všetkých miestach v rovnakej hĺbke h je rovnaký hydrostatický tlak.
Plochy s rovnakým hydrostatickým tlakom sa nazývajú hladiny

Pôsobením sily F sa piest posunie o dĺžku Dx, pričom sa vykoná práca
W= F.Dx = p.s.Dx = p.DV
Vykonaná práca je daná súčinom tlaku a zmeny objemu kvapaliny/plynu v nádobe a pre tlak môžeme napísať:
p= DW / DV

Číselná hodnota tlaku určuje číselnú hodnotu tlakovej energie kvapaliny/plynu pripadajúcu na jednotkový objem.

V spojených nádobách, napr. v trubici tvaru U je hydrostatický tlak na spoločné dno z hľadiska každého ramena rovnaký. Keď je v tejto nádobe len jedna homogénna kvapalina , tak výška hladiny v oboch ramenách je rovnaká.

Ak sú navrstvené dve vzájomne nemiešateľné kvapaliny nerovnakých hustôt, vyrovná sa hydrostatický tlak ustálením nerovnakých výšok hladín v ramenách, pričom hydrostatické tlaky jednotlivých vrstiev nemiešateľných kvapalín sa sčítajú. Pre hydrostatický tlak p, ktorý pôsobí na dno trubice U z hľadiska ľavého ramena platí:
p= h1.ρ1.g
a z hľadiska pravého ramena
p= h2.ρ2.g + h3 ρ1.g
kde h1 a h2 sú výšky kvapalín v ramenách. Ich zmeraním možno spojením oboch rovníc vypočítať zo známej hodnoty ρ1 prvej kvapaliny hustotu druhej kvapaliny.