2.6. Saturn
Najkrajšia a zároveň druhá najväčšia planéta.
Obeh okolo Slnka jej trvá 29,5 roka, rotačná doba je 10hodín. Rýchla rotácia spôsobuje podobne ako pri Jupiteri, že planéta je na rovníku vydutá. Pásová štruktúra nie je tak výrazná ako na Jupiteri. Je spôsobená rýchlou cirkuláciou v atmosfére. Tak ako všetky plynné obri, aj Saturn je tvorený plynmi, najmä vodíkom. Jeho hustota je veľmi malá, ako jediná planéta by mohol dokonca plávať na vode.

Saturn obklopuje sústava prstencov. Prstence tvoria častice veľkosti od prachových častíc až po veľké kusy ľadu. Galileo Galilei sa o Saturne vyjadril, že má uši. Tri hlavné prstence sú viditeľné aj zo Zeme. Sú tvorené množstvom malých prstencov. Majú priemer 400 000km. Prstence vznikli pôsobením slapových síl na mesiace. Na stranu mesiaca, ktorá je k planéte bližšie, pôsobí silná gravitačná sila. Na odvrátenú stranu však tak silne nepôsobí. Čím je mesiac bližšie k planéte, tým sú slapové sily väčšie. Bežnú horninu táto sila roztrhne.

2.7. Urán
13. marca 1781 objavil hudobník William Herschel (1738- 1822) vlastnoručne vyrobeným ďalekohľadom na oblohe nový pomaly sa pohybujúci objekt. Domnieval sa, že ide o kométu, ale o niekoľko týždňov bolo jasné, že objavil novú 7. planétu slnečnej sústavy. Novú planétu pomenoval Urán, ktorý je podľa gréckej mytológie dedkom Jupitera.

Skladá sa najmä z vodíka a hélia. Sedminu atmosféry tvorí metán, ktorý je príčinou zeleno-modrého zafarbenia. Priemerná teplota planéty vzdialenej od Slnka 2,86 miliárd km je –220oC. Os otáčania je sklonená o viac ako 90o, preto pôsobí dojmom, akoby sa po svojej dráhe gúľal. Astronómovia sa domnievajú, že toto vychýlenie mohla spôsobiť zrážka s veľkou planétou či asteroidom. Cesta okolo Slnka mu trvá 84 rokov, okolo vlastnej osi sa otočí za 17 hodín. Ročné obdobia sú veľmi zaujímavé: 20rokov svieti Slnko len na severný pól, kým južný je v úplnej tme.

Prstence boli objavené náhodou v roku 1977. Keď Urán prechádzal popred slabo svietiacu hviezdu, zažiarila a pohasla niekoľkokrát pred, i po zakrytí Uránom. Bolo to spôsobené najmenej deviatimi nevýraznými prstencami.

2.8.Neptún
Po objavení Uránu si astronómovia všimli, že planéta sa stále vychyľuje zo svojej dráhy, akú by mala mať podľa Newtonovho gravitačného zákona. Vedeli, že by to mohla spôsobiť doposiaľ neobjavená planéta, ktorá by svojou gravitáciou pôsobila na Urán. Matematici John Couch Adams (1819- 1892) a James Challis (1803- 1862) sa v roku 1845 v cambridgskej hvezdárni pustili do výpočtov, kde by sa nová planéta mala nachádzať. Challis zaznamenal novú planétu. Ale objav Neptúnu sa pripisuje Johannovi Galemu, ktorý našiel na oblohe novú planétu23. septembra 1846. Dostala meno podľa rímskeho boha mora.

Sonda Voyager 2 preletela okolo Neptúnu 24. augusta 1989 po ceste trvajúcej 12 rokov. Zistenia boli prekvapujúce. Hoci je od Slnka vzdialenejší ako Urán, jeho priemerná teplota je –213oC. Vysvetlením je, že Neptún vyžaruje vnútorné teplo- dokonca vyžaruje trikrát viac tepla ako prijíma zo Slnka. Voyager 2 pozoroval aj obdobu Červenej škvrny na Jupiteri- Veľkú tmavú škvrnu. Pravdepodobne je to obrovský búrkový komlex. Zo Zeme však nie je pozorovateľný ani Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom. Môže to byť spôsobené priveľkou vzdialenosťou alebo škvrna jednoducho zmizla. Pozorovateľné sú tmavé a svetlé pásy spôsobené oblakmi. Sú poháňané rýchlosťou 2 000km/h. Sonda tiež objavila dva hrubé a dva úzke prstence a šesť z ôsmich mesiacov.

2.9. Pluto
Neptún bol objavený preto, lebo vedci pozorovali výchylky dráhy Uránu. Na začiatku 20. storočia preskúmali dráhu Neptúnu a zistili, že by mala existovať ešte vzdialenejšia planéta. Napokon v roku 1930 astronóm Clyde Tombaugh objavil slabo viditeľnú planétu. Jej priemer je len 2 324km (je menšia ako Mesiac). Má veľmi pretiahnutú dráhu- najmenšia vzdialenosť od Slnka je 4 425 miliónov kilometrov, najväčšia 7 375 miliónov kilometrov. Jeho dráha prekrižuje dráhu Neptúnu.
V roku 1978 malo Pluto na fotografii tvar vajca. Znamenalo to prítomnosť mesiaca, ktorý ale nebolo možné dobre rozlíšiť. Najdetailnejšie fotografie dokazujú existenciu mesiaca Cháron.
Má tenkou atmosféru, ktorá však primŕza k povrchu. Je odlišná od planét zemského typu, ktoré majú väčšiu hustotu a obsahujú nikel a železo. Už vôbec sa nepodobá na svojich susedov, plynných obrov. Táto odlišnosť ukrýva v sebe istú tajomnosť. Zložením sa podobá skôr na kométu, len je omnoho väčšie.

3. Asteroidy
Okrem planét tvoria slnečnú sústavu aj menšie planétky- asteroidy.
Ich pásmo sa nachádza medzi dráhami Marsu a Jupitera, ale pohybujú sa aj medzi planétami. Najväčšie rodiny planétok obiehajú po dráhe Jupitera- Gréci a Trójania. Majú veľkosť od niekoľkých metrov až po niekoľko kilometrov. Majú nepravidelný tvar. Najväčšia planétka Ceres má priemer 1 006km, ale len 110 planétok má priemer viac ako 100km. Priemerná planétka má priemer 1km. Aj mesiace Marsu Deimos a Phobos sú planétky, ktoré k sebe Mars púta. Pravdepodobne vznikli pôsobením slapových síl systému Slnko- Jupiter.

4. Meteoroidy
Medzi najmenšie telesá patria meteoroidy. V kozmickom priestore nie sú pozorovateľné.
Môžu pochádzať z troch zdrojov. Tzv. sporadické sú voľne roztrúsené po celej slnečnej sústave. Môžeme ich uvidieť kedykoľvek zažiariť na oblohe. Iné pochádzajú zo zrážok asteroidov. Najčastejším typom sú meteoroidy pochádzajúce z komét. Kométy na svojej ceste k Slnku stratia množstvo materiálu. Keď sa dráha Zeme prekríži s dráhou kométy, pozorujeme meteorický roj. Zem počas obehu okolo Slnka zachytí neuveriteľných 1000 ton kozmického materiálu.
Ak meteoroid vnikne do zemskej atmosféry ( dosahuje pritom rýchlosť 11- 72km/s), mení sa na meteor. Rýchlo sa zahrieva trením o častice v atmosfére, taví sa, odparuje a krátko zažiari. Meteory, ktoré žiaria jasnejšie ako Venuša sa nazývajú bolidy. Ak meteor nezhorí, dopadne na Zem ako meteorit.
Zatiaľ nebola zaznamenaná smrť človeka spôsobená dopadom meteoritu. Existuje však niekoľko kráterov , ktoré zanechali po sebe zanechali obrovské meteority. Mnoho z nich však erózia neušetrila.