5.Kométy
Kométy sú „zvyšky“ po zrodení slnečnej sústavy. Ich „domovom“ je Oortov oblak, ktorý tvorí 10 biliónov komét. Je vzdialený od Slnka takmer na jeden svetelný rok. Hoci je Oortov oblak obrovský, nie je viditeľný. Kométy začnú byť viditeľné, keď sa dostanú do vnútra slnečnej sústavy a začnú svoju púť k Slnku. Astronómovia už pozorovali na oblohe okolo 700 komét.

Sú tvorené ľadom látok ako voda, metán, čpavok a oxid uhličitý. Pod touto zmesou sa nachádza prach, balvany a hrudy kovov. Sú „pozliepané“ len tak a môžu sa ľahko rozpadnúť. Keď sa začne putovanie kométy k Slnku, lúče začnú ľad zahrievať. Keď dosiahne dráhu Jupiteru, ľad sa začne odparovať. Okolo kométy sa začne hromadiť plyn. Plynný oblak, ktorý ju zahalí sa nazýva koma. Ako sa ľad topí, na povrch sa dostáva prach. Z prachovej kôry vytryskujú prúdy plynu a prachu. To vytvára chvost. Jadro kométy má často len niekoľko kilometrov, ale chvost môže dosiahnuť dĺžku až 100 miliónov kilometrov. Keď kométa obletí okolo Slnka, začne sa vzďaľovať, postupne chladne a opäť sa zmení na ľadovú guľu.

Objavenie kométy je väčšinou nepredvídateľné. V priemere každých 10 rokov sa na oblohe objaví kométa viditeľná voľným okom. Okrem nečakaných sa na oblohe objavujú aj stále sa vracajúce kométy.
Najznámejšou je Halleyova kométa. Je pomenovaná podľa významného anglického astronóma Edmunda Halleya, ktorý kométy určil ako telesá obiehajúce okolo Slnka po elipsovitej dráhe. Prvé historicky podložené pozorovanie Halleyho kométy je z roku 240 pred Kristom.