17.05 hod. Letecká základňa v Edmontone zaregistruje JL 1628 na obrazovke radaru a pridelí Teraučimu novú letovú dráhu. Ten zmení kurz doľava. Vtom sa pred nákladným lietadlom zrazu objavia dve neidentifikovateľný svetlá. Lietadlá, predpokladá posádka JL 1628. V letovej výške 10 600 metrov letí lietadlo v novom kurze rýchlosťou 900 km za hodinu. Terauči a jeho mužstvo vidia síce, že svetlá sa pohybujú rovnakou rýchlosťou ich vlastným smerom, neprisudzujú tomu však nijaký význam, pretože sa domnievajú, že majú pred sebou vojenské stíhačky. Začínajú sa čudovať až vtedy, keď sa pozícia svetiel nemení.
oPrvý dôstojník Boeingu 747 Tameto zavolá letové stredisko v Anchorage cez vysielačku: "Tu japonské aerolínie 1628, zaregistrovali ste nad nami nejaký let?"
o"Nie," odpovie Anchorage.
o"Asi míľu pred nami sú však dva letiace objekty," oznámi JL 1628. "Môžete identifikovať typ lietadiel, pane? Viete rozoznať, či ide o vojenské alebo civilné lietadlá?" pýta sa Anchorage.

o"Typ je neidentifikovateľný. Vidíme však navigačné svetlá," odpovedá JL 1628.
Posádka nákladného lietadla sa dohaduje, či tu azda netestujú lasery, pretože to by vysvetľovalo rýchle pohyby svetiel. Zavše to vyzerá tak, akoby sa spolu "hrali". Ich správanie sa nijako nepodobá na lietadlá. Ale keďže sú dostatočne vzdialené a nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo, Terauči si zachová kurz.
Sú to vari UFO? prebleskne mu hlavou. Zároveň siahne po fotoaparáte, aby urobil zopár snímok, pomocou ktorých budú môcť objekty neskôr lepšie identifikovať. Zlyhá však zaostrovanie automatickej kamery. Terauči odloží aparát, lebo lietadlo zrazu začína vibrovať. Oba neznáme lietajúce objekty sa naraz zastavia a zalejú japonské nákladné lietadlo jasným svetlom. Muži v lietadle cítia jeho teplo. Keď sa svetlo stlmí, zreteľne vidia neznáme objekty, ako letia asi 150 až 300 metrov nad Boeingom.
Terauči a jeho posádka zmeravejú do úžasu. Až keď sa neznáme lietajúce objekty vzdialia, informuje kapitán Anchorage o udalosti.
Keď boli UFO lokalizované na radarových obrazovkách letového strediska v Anchorage, ihneď zapoja vojenskú vzdušnú kontrolu. Ale tam už neznáme lietajúce objekty zaregistrovali na obrazovkách radarov. Zároveň sa potvrdí, že v tomto vzdušnom priestore sa nezdržiavajú žiadne vojenské lietadlá.

o"Zistite, či by mohlo byť vo vzduchu ,niečo iné vojenské´?" vyzve Anchorage vojenskú vzdušnú kontrolu.
o"Je tam jeden neznámy lietajúci objekt... však?..." prichádza váhavá odpoveď. "Teraz sme stratili kontakt."
oZa japonským nákladným lietadlom sa zrazu vynorí gigantická silueta kozmickej lode v tvare vlašského orecha - veľká ako lietadlová loď.
o"Tu je... ach... myslím... och... veľmi... obrovský lietajúci objekt?" oznamuje vzrušenie JL 1628.
Posádka Boeingu vystrašene žiada o zmenu kurzu a Teraučí strhne lietadlo doľava, len čo dostane povolenie. Jeho nádej, že takýmto spôsobom sa strasie gigantickej kozmickej lode, sa však nevyplní. Pretože pohľad von ukazuje, že naďalej sprevádza nákladné lietadlo. V panike žiada Terauči o zmenu letovej výšky a okamžite dostáva povolenie.

•"Teraz začneme klesať," hlási JL 1628 do Anchorage.
•"Ešte stále vidíte lietajúci objekt?" spytuje sa Anchorage.
•"Ešte stále... ach... blíži sa sprava."
•"Rozumieme!" potvrdí Anchorage.
•Keď sa phonné hmoty spotrebujú na 3800 funtov, čím ďalšie poletovanie už nie je možné, požiada Terauči o povolenie letieť priamo na anchoragské letisko - Talkeetna.
•"Priamy let pre JL 1628 do Talkeetny je voľný," potvrdzuje Anchorage. "Informujte nás o dopravnej situácii!"
•"Je v rovnakej polohe!" znie odpoveď.
•Počas rozhovoru posádka nákladného lietadla s obavami sleduje, že UFO letí ešte stále vo formácii s jej lietadlom.
•"Urobte obrat vpravo o 180 stupňov, pane, a oznámte nám, ako reaguje neznámy lietajúci objekt!" prikazuje Anchorage.
•Medzitým vojenská vzdušná kontrola potvrdí, že vo vzduchu nie sú žiadne vojenské lietadlá, a spýta sa, či JL 1628 ešte vždy vidí vo svojej blízkosti neznámy lietajúci objekt.
•"Hovorí, že áno," odvetí Anchorage na otázku.

•Takmer súčasne potvrdzuje echo neznámeho lietajúceho objektu iná rádiolokačná stanica vojenskej vzdušnej kontroly.
•"Ešte stále sprevádza UFO lietadlo japonských aerolínií?" spytuje sa letové stredisko v Anchorage.
•"Tak to vyzerá," odpovedá rádiolokačná stanica vojenskej vzdušnej kontroly. Medzitým všetky vojenské a civilné radarové stanice na okolí sledujú UFO na svojich obrazovkách.
•"Máme vyslať stíhačky?" spytuje sa vojenská vzdušná kontrola Terauči.
•"Nie, nie," odmieta JL 1628.
•Terauči vie, že v podobnom prípade sa v minulosti odohrala tragédia pri zásahu americkej stíhačky.
UFO sprevádza japonské nákladné lietadlo celých 50 minút, aby potom zmizlo rovnako nečakane, ako sa objavilo.
JL 1628 pristane o 18.25 hodine nepoškodené na letisku v Anchorage. "Som rád, že sa nič nestalo," povedal letecký kapitán Terauči počas tlačovej konferencie. "Moji kolegovia sú všetci ženatí. Majú deti a sú ešte mladí." Šéf vzdušnej kontroly FFA zvolal krízový štáb. Tu letci vyhlásili, že nevedeli, ako zvládnuť situáciu. Napokon nerátali ani s nebezpečenstvom a nebol porušený ani nijaký zákon. Celé to bolo jednoducho príšerné.
Terauči je presvedčený, že sa stretol s kozmickou loďou nejakej mimozemskej civilizácie.
V súčasnosti (80-te roky) opäť vzrušuje Anglicko záhadný fenomén. Hovorí sa o tajomných "kruhoch" pozorovaných na lúkach a obilných poliach - prevažne v blízkosti prehistorických miest ako napríklad Stonehenge a Avebury. Z nevysvetliteľných príčin je tam tráva alebo obilie uložené do ľava alebo pravotočivých kruhov bez toho, aby mali odlomené či nalomené steblá. Tieto zavše v symetrických skupinách po štyroch či piatich zoskupené ostro ohraničené kruhy sa dávajú do súvislosti s pozorovaniami UFO.

Začalo sa to pred niekoľkými rokmi. Dovtedy plynul život vo Warminsteri v anglickom grófstve Wiltshire pokojne. Toto malé nenápadné provinčné mestečko žilo vlastne len na okraji slávy neďalekej vyše 4000-ročnej dávno na celom svete preslávenej monolitickej stavby Stonehenge.
V jeden vianočný deň bol pokoju koniec. Pretože v noci prvého vianočného sviatku vedúceho poštového úradu Rogera Rumpa surovo vytrhol zo snenia pekelný rámus. "Vyskočil som z postele, lebo som si myslel, že zo strechy môjho domu na Hillwood Lane sú násilne strhávané škridly," povedal Rump.
O dva týždne neskôr mali jeho susedia Marsonovci podobný zážitok. Prebudili sa tri razy za noc, pretože si mysleli, že "na stenu ich domu bubnujú mince".
Rachel Attwelová, žena pilota kráľovského letectva, počula okolo štvrtej hodiny v tú istú noc nedefinovateľné zvuky, ktoré ju vytiahli z postele. Keď pribehla k oknu v spálni, aby zistila, čo sa vonku deje, na svoj úžas uvidela na oblohe svietiaci objekt cigarovitého tvaru.
"Svietil jasnejšie než každá hviezda," rozprávala neskôr reportérom.

Kathleen Paktonová tú "vec" tiež pozorovala a prirovnala ju k "železničnému vagónu vznášajúcemu sa dolu strechou, v ktorom sú rozsvietené všetky okná".
Odvtedy sa čoraz viac tamojších ľudí zaujímalo o mimoriadne úkazy na wiltshireskej oblohe. A práva v blízkosti prehistorických miest - ako napríklad pri Avebury alebo Silbury Hill, umelo vybudovaného koopca v blízkosti malého mestečka Marlborough - dochádza vždy znovu a znovu k vzrušujúcim pozorovaniam UFO. Takisto aj pri mojej návšteve Anglicka na jeseň roku 1988 a v júli 1989.
Záhadné, v priemere až 30 metrov merajúce kruhy v obilných poliach alebo lúkach skúmajú teraz nielen odborníci zo Spojeného kráľovstva, ale aj špecialisti z NASA, ako napríklad inžinier Pat Delgado. Ale ako sa dalo očakávať, rozchádzajú sa v názore na ich pôvod.

Dohodol som si v Marlborough stretnutie s počítačovým odborníkom IBM Georgom Wingfieldom, ktorý mi chcel na mieste ukázať zvláštne kruhy, ktoré sa objavili neďaleko Silbury Hill. Tento štyridsiatnik si uložil za životný cieľ systematické skúmanie súvislostí tohto tajomného fenoménu.
Cestou k nášmu cieľu sme prechádzali okolo obrovskej monolitickej stavby v Avebury. Pritom Wingfield mimochodom rozprával, že deň pred objavením sa kruhov v obilnom poli bolo nad Silbury Hill pozorované žiariace svetlo pomaly letiace za ním. Patricia Jamesová, sekretárka istého daňového poradcu, ho videla vznášať sa nad pahorkom a konštatovala, že zamierilo jasný svetelný lúč na pole pod ním. Hnaná zvedavosťou sa vybrala na Silbury Hill, ale na jej sklamanie pri jej príchode tam zlovestné svetlo už nebolo. Majiteľ poľa, farmár menom Roger Hues tam nasledujúce ráno objavil symetricky rozloženú päticu kruhov - jeden veľký v strede a do štvorca obklopený štyrmi menšími. Hues o tom informoval Wingfielda.