referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Urban
Streda, 25. mája 2022
Guľový blesk
Dátum pridania: 15.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Martin_Hlavacka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 731
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 13.3
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 22m 10s
Pomalé čítanie: 33m 15s
 
kvantách, ktoré sú dlhé asi 50 km. Elektrický náboj leadra predstavuje množstvo asi 5 coulumbov záporného náboja.
Záporný náboj leadra indukuje na zemskom povrchu silný kladný náboj. A to najmä na predmetoch, ktoré z neho vyčnievajú. Pretože sa nesúhlasné náboje priťahujú, kladný náboj na povrchu zeme ide v ústrety náboju leadra. Pritom vznikajú vzostupné výboje. Jeden zo vzostupných výbojov kladného náboja zeme sa dostane do styku so stupňovým vedúcim výbojom. Tak určí miesto, kde udrie blesk. Bleskozvody podnecujú silné vzostupné výboje a tak umožňujú blesku bezpečnú cestu k zemi.
Keď sa leader stretne so vzostupným výbojom, záporný náboj spodnej časti leadra sa prudko pohybuje ďalej k zemi. Pritom vyvolá veľké elektrické prúdy. Dráha leadra v blízkosti zeme sa vyznačuje veľmi jasným svetlom.

Pohyb svetelnosti od zeme k oblaku sa nazýva spätný ráz. Je to vlastný oslnivý jav, ktorý poznáme ako blesk. Naše oko nie je schopné rozoznať rýchlosť spätného rázu a nám sa zdá, že všetky body dráhy boli vysvietené súčasne. Ani stupňový výboj nie je schopné naše oko rozoznať, pretože oko neodlíši dobu medzi cestou stupňového výboja k zemi a osvetlením jeho dráhy spätným nárazom.

Väčšina bleskov spojených s vysokými budovami a horami má priebeh opačného smeru – smeruje zdola nahor. Sú to takzvané vzostupné blesky. Ak sa priblíži čelo blesku dosť blízko k zemi, vyvolá tam také silné elektrické pole, že môže dôjsť k výbojom. Tie potom smerujú zdola nahor. Napríklad 75% výbojov na Empire State Building (výška budovy 380m) sa pohybuje z budovy nahor.

Blesk typu oblak – zemský povrch sa rozvetvuje smerom dolu, lebo sa pri zostupe rozvetvuje leader. Blesk opačného smeru sa naopak rozvetvuje smerom nahor, pretože leader sa vetví nahor.


2. Druhá etapa priebehu blesku sa nazýva hlavná etapa. Len čo dospeje kanál blesku k zemi, začína ním pretekať elektrický náboj oveľa rýchlejšie a prudšie. Kanál blesku sa veľmi rozohrieva a žiari. To umožňuje, že blesk vidíme. Pozorovateľ blesku však nemôže rozlíšiť leader od hlavnej etapy, lebo nasledujú bezprostredne za sebou, neobyčajne rýchlo po tej istej dráhe. Možno ich oba zachytiť fotoaparátom, osobitne upraveným. Používa sa pritom okrúhla fotografická platňa a otáčavé zariadenie pri snímaní.

Po prvom spojení dvoch opačných nábojov sa prúd prerušuje. Blesk sa tým zvyčajne nekončí. Často sa vytvorí na dráhe vyznačenej prvým výbojom nový leader. Za ním nasleduje znova hlavná časť výboja. Tak sa končí druhý výboj. Takýchto výbojov, zložených z dvoch častí môže vzniknúť za sebou až 50. Najčastejšie bývajú 2 až 3 výboje.

Čiarový blesk

Najčastejšie sa vyskytujúci blesk, ktorý sme doteraz opisovali sa nazýva čiarový. Javí sa oku v podobe čiary, úzkeho pásu. Čiarový blesk vznikne, ak sa spojí ústretový výboj, ktorý ide zdola nahor, s čelom blesku smerujúcim z oblaku dolu. Alebo keď dosiahne toto čelo blesku zemský povrch bez ústretového výboja.

Čiarový blesk býva najčastejšie bielej, bledobelasej alebo ružovej farby. Jeho dĺžka dosahuje medzi oblakom a zemou od niekoľko sto metrov až do troch kilometrov. Dráha čiarového blesku nie je vždy priama. Zvyčajne býva kľukatá a niekedy mnohonásobne rozvetvená. To preto, lebo vodivosť vzduchu nie je všade rovnaká. Elektrické výboje prebiehajú pozdĺž dráhy najmenších elektrických odporov.

Väčšina bleskov súvisí s jedným búrkovým oblakom. Alebo blesk udrie medzi dvoma rôznymi časťami toho istého oblaku, alebo udrie od oblaku k zemi. Blesk medzi oblakmi je častejší ako blesk s úderom k zemi. Istá časť bleskov preskakuje od jedného oblaku k druhému a len každý tretí až štvrtý udiera do zeme.

Blesk si nevyberie vždy najvyšší objekt. Keby vedľa seba stáli dva stožiare, železný a drevený, blesk skôr udrie do železného stožiara, aj keby bol nižší. Je tomu tak preto, že železo je lepší vodič elektriny ako drevo. Železný stožiar má tiež lepšie spojenie so zemou a elektrický náboj pri vytváraní leadra blesku ľahšie priteká k stožiaru.

Hrom

Náhle a silné zohrievanie vzduchu a s tým aj jeho rozpínanie, a vzápätí jeho prudké ochladenie a zmršťovanie v kanále blesku pri rýchlom opakovaní týchto dejov vedie cez mocné záchvevy vzduchových vrstiev ku vzniku pestrých zvukových vĺn. Tie vytvárajú zvukový efekt, čiže hrmenie. Pretože dráha blesku je krivolaká, je aj hrom tvorený rôznymi zvukovými vlnami, ktoré vznikajú vo všetkých bodoch jeho dráhy. Prichádzajú k pozorovateľovi po nerovnako dlhých dráhach a nehomogénnymi prostrediami. To spôsobuje vytváranie zvukov rôznej výšky a intenzity.

Hrmenie má charakter burácania, lebo zvuk z rozličných bodov dráhy blesku sa nedostáva k pozorovateľovi súčasne, ako aj v dôsledku odrazu zvukov od oblakov a zeme. Zablysknutie trvá okamih, ale hrmenie oveľa dlhšie. Hrom bez blesku nemôže existovať, lebo hrom je zvuk, ktorý vyvoláva blesk expanziou plynov. Ani blýskať sa bez hrmenia nemôže. Na väčšiu vzdialenosť nemusíme síce hrmenie počuť, blesk však doprevádza vždy.

Ako môžeme určiť vzdialenosť, ktorá delí pozorovateľa od blesku?

Pozorovateľ vidí najprv blesk a až za nejaký čas počuje hrom. Ak medzi bleskom a hromom uplynie napr. 5 sekúnd, tak za 5 sekúnd prešiel hrom vzdialenosť 5x330 m = 1650 m. To znamená, že blesk udrel ďalej ako 1,5 km od pozorovateľa.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.