Kozmonautika

Kozmonaut alebo astronaut je členom posádky kozmickej lode. Prvým kozmonautom bol J.A. Gagarin, ktorý uskutočnil 12. 4. 1961 oblet Zeme na kozmickej lodi.
Prvou kozmonautkou sa stala V.V. Tereškovová. Termín astronaut sa zaužíval v západných krajinách. Všeobecne sa používa v súvislosti s medzihviezdnymi letmi. Kozmonautika alebo astronautika sú v podstate kozmické lety a súhrn oblastí vedy a techiky, ktoré zabezpečujú lety do kozmického priestoru pomocou kozmických rakiet, umelých družíc zeme (UDZ), kozmických sond, kozmických lodí, orbitálnych staníc a ďalších zariadení riadených zo Zeme alebo pilotovaných. Zahŕňa aj problematiku teórie kozmických letov s výpočtami dráh, vedecko-technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, prenosu informácii, atď. Nie je totožná s výskumom kozmického priestoru ako kozmických telies, keďže tento výskum sa uskutočňuje aj z povrchu Zeme pomocou teleskopov a iných technických zariadení.

Pri každom experimente kozmonautiky ide o kozmický let. Teleso vypustené do kozmického priestoru sa nazýva umelé kozmické teleso, podľa svojej dráhy umelá družica Zeme alebo umelá obežnica Slnka. Teória kozmických letov zahŕňa riešenia kozmických parametrov, dosahovanie kozmických rýchlostí, lety mimo slnečnej sústavy, atď. K technike kozmických letov patrí napríklad vývoj raketových motorov a palív, voľba maximálneho preťaženia, spôsoby navedenia na dráhu, zabezpečenie spojenia a kontroly prístrojov družice a vývoj konštrukných prvkov. Prítomnosť človeka v kozmickom priestore vyžaduje prispôsobenie konštrukcie kozmickej lode i všetkých etáp kozmického letu od štartu, cez zvýšené nároky na stabilitu až po etapu návratu s dostatočne mäkkým pristátim.

Zložitú technickú procedúru vyžadujú automatické medziplanetárne sondy s navedením na dráhu okolo Mesiaca či planéty, s pristátim na inom kozmickom telese, s riadením činnosti aparatúr na inom telese a s návratom z iného telesa. Konštruktérom prvých sovietských rakiet vrátane programu prvých letov s ľudskou posádkou bol S.P. Koroľov, hlavným konštruktérom rakiet pre americké programy vrátane letov na Mesiac bol W. von Braun. V histórii kozmonautiky je veľa významných medzníkov, za najväčšie úspechy sa pokladá štart prvej UDZ 4.10.1957, štart prvého človeka na obežnú dráhu okolo Zeme 12.4.1961 a pristátie prvých ľudí na Mesiaci 20.7.1969. Kozmonautika postupne prerástla do mnohých odvetví vedy aj hospodárskeho života. Podľa účelu, ktorý sa družicou alebo iným kozmickým priestorom či systémom družíc sleduje, sa označujú kozmické programi za vedecké, meteorologické, komunikačné a iné vedecké programi a výsledky. Výskum Zeme ako kozmického priestoru sa zaradil do plánu práce kozmonautov v kozmických lodiach-Sojuz.

Na vedeckých experimentoch v orbitálnej stanici sa zúčastnil československý kozmonaut V. Remek ako prvý kozmonaut tretej krajiny po ZSSR a USA. Nesmierny vedecko-technický význam má dlhodobý pobyt kozmonautov v orbitálnych staniciach pri príprave letov k planétam, predovšetkým na Mars. V rámci programu mierovej spolupráce v kozmickom priestore sa uskutočnil spoločný kozmický experimeny - Apollo-Sojuz r. 1975, pri ktorom sa kozmické lode Sojuz a Apollo spojili a kozmonauti prešli z jednej lode do druhej. V súčasnosti sa technika kozmických letov v USA sústredila na stavbu raketoplánov s návratom z obežnej dráhy.
Výskum planét Mesiaca, Venuši, Marsu, Jupiterna, Saturna a Uránu pokračuje aj v súčasnej dobe.