referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Mikuláš
Utorok, 6. decembra 2022
Vznik Vesmíru (problém kvarkov a antykvarkov)
Dátum pridania: 22.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: GhostaK
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 8 978
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 27.7
Priemerná známka: 3.01 Rýchle čítanie: 46m 10s
Pomalé čítanie: 69m 15s
 
Nordströmova čierna diera : Táto čierna diera je guľového tvaru a má elektrický náboj. Kerrova čierna diera : Táto čierna diera nie je guľového tvaru, ale nie je isté či má elektrický náboj. Tichá diera : Väčšina supermasívnych čiernych dier v najstarších a najväčších galaxiách zdanlivo odumrela. Posledné objavy však naznačujú, že aj títo "čierni nebožtíci" ešte žiaria -emitujú malé množstvo žiarenia X.

Biela Diera a Sivá Diera
Biela diera -hypotetické kozmické teleso, ktoré bolo pôvodne pod svojim gravitačným polomerom (horizontom udalostí), ale explozívnym procesom rozširovania s dostatočnou energiou (procesom opačným ako gravitačný kolaps) dostalo sa nad gravitačný polomer, a zrazu sa stalo viditeľným pre pozorovateľa v okolitom priestore. Biele diery sa odlišujú od čiernych dier tým, že sa nachádzajú pod svojim gravitačným polomerom na začiatku explozívneho procesu, kým čierna diera je v ňom na konci gravitačného kolapsu. Z hľadiska pozorovania nemožno účinky bielej diery odlíšiť od účinkov čiernej diery. Ak energia explozívneho procesu nie je dostatočná a prevláda nad ňou gravitačná sila telesa, len čo sa teleso dostane nad horizont udalostí, začne v ňom prebiehať gravitačný kolaps a teleso sa opäť dostane pod gravitačný polomer. Takéto teleso -sivá diera- nemôže vzdialený pozorovateľ vidieť. Biela diera a sivá diera majú teoretický význam pri vysvetľovaní niektorých dôsledkov big bangu.

Čierna diera nemá vlasy
Ako som už naznačil, všetko, čo o čiernej diere vieme je hmotnosť, elektrický náboj a uhlový moment. Tento záver je známy pod názvom "Čierna diera nemá vlasy". Hmotnosť dokážeme vypočítať z obežných dráh telies, ktoré obiehajú okolo čiernej diery, alebo na základe šošovkových efektov. Teda na základe ohybu svetla vzdialených hviezd, spôsobované čiernou dierou. Keď poznáme hmotnosť konkrétnej čiernej diery, môžeme vypočítať jej obvod (gravitačný polomer = Schwarschieldov polomer) podľa vzorca: R= 2Mg /c
(Kde "M" je hmotnosť hviezdy, "G" je gravitačná konštanta a "c" je rýchlosť svetla vo vákuu). No musíme si uvedomiť, že táto hmotnosť sa nemusí rovnať hmotnosti hviezdy, z ktorej vznikla. Hviezda mohla stratiť časť svojej hmotnosti pri explóziách pred alebo počas kolapsu, prípadne mohla pohltiť iné objekty vrátane inej čiernej diery uhlový moment. Rýchlosť rotácie by sme mohli zistiť vďaka ergosfére. Lebo vieme, že ergosféra závisí od rýchlosti rotácie elektrický náboj. Hviezda sa skladá z atómov a v nich je rovnováha medzi kladným a záporným nábojom. Väčšina teoretikov predpokladá, že počas kolapsu sa protikladné náboje pravdepodobne vyrušia a výsledný náboj čiernej diery je blízky nule.

Ak by mala výrazný elektrický náboj, pritiahla by protikladné náboje k sebe a jej elektrický náboj by bol znovu blízky nule entropia čiernej diery a Hawkingovo žiarenie. Teraz sa musíme zastaviť a oboznámiť sa čo sa deje na úrovni "veľmi malých objektov" - elementárnych častíc. Fyzici, ktorí sa zaoberajú čiernou dierou, zmenili ťažisko výskumu pod vplyvom entropie čiernej diery. Čo je entropia? Merať entropiu znamená merať stupeň neporiadku, či náhodného usporiadania. Tieto myšlienky sú formulované v 2. vete termodynamickej: Entropia izolovaného systému nikdy neklesá a entropia systému, ktorý vznikol spojením dvoch iných systémov, prevyšuje súčet entropií jednotlivých častí. Napr. plyn v škatuľke je prehradený prekážkou. Po odstránení prekážky sa plyn dostane do celej škatuľky. Celková hodnota entropie sa zvýši. Tento zákon neplatí vždy, ale všeobecne sa prijíma názor, že vo vesmíre ako celku, entropia neúprosne narastá. Akýkoľvek fyzický či myšlienkový zásah do usporiadania vesmíru mení energiu na menej užitočnú formu, takže celková entropia vzrastá. Keď vzrastá entropia, klesá pravdepodobnosť a z toho dôvodu vzrast entropie predstavuje stratu informácie. Jacob Bekenstein navrhol, že povrch horizontu udalostí je entropia čiernej diery. Tento názor bol odmietaný, lebo entropia ide ruka v ruke s teplotou. (Telesá sú zložené z častíc a teplota je mierou priemernej energie ich kmitov či neusporiadaného pohybu. Pri ochladzovaní sa rýchlosť častíc zmenšuje, znižuje sa možnosť stavov, v ktorých sa môže častica nachádzať, zvyšuje sa usporiadanosť systému.) Lenže teleso zahriate na určitú teplotu musí vyžarovať žiarenie.

Teda i čierne diery by mali svietiť. Lenže z čiernych dier nič neunikne. Preto sa zdalo, že čierne diery nemožno s entropiou stotožňovať. Jakov Borisovič Zeľdovič a Alexander Starobinskij presvedčili Hawkinga, že rotujúce čierne diery by mali vytvárať a emitovať častice. Hawking dospel neskôr k záveru, že i nerotujúce čierne diery emitujú častice. Spektrum vysielaných častíc je rovnaké ako spektrum telesa zahriateho na teplotu, ktorej veľkosť je daná hmotnosťou čiernej diery: Čím väčšia hmotnosť, tým nižšia teplota. Ale ako je možné, aby z čiernej diery vyletovali častice? Odpoveď nám dáva kvantová mechanika. Hovorí, že častice neprichádzajú z vnútra čiernej diery, ale zo skoro "prázdneho priestoru" tesne nad horizontom udalostí. Elementárne častice nemajú nikdy určitú polohu a určitý moment súčasne. Ak presne zmeriame pohyb (moment), v tom prípade nemôžeme presne zmerať jej polohu =Heisenbergov princíp neurčitosti kvantovej fyziky. Musíme si predstaviť, že častica sa nachádza na dvoch miestach súčasne, alebo sa súčasne pohybuje po viacerých dráhach. To, čo nazývame "prázdnym priestorom" nie je v
 
späť späť   4  |  5  |   6  |  7  |  8  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.