skutočnosti celkom prázdne. Nesmieme zabúdať na gravitačné a elektromagnetické pole. Hodnota poľa a jej časová zmena majú podobnú vlastnosť ako poloha a rýchlosť častice. O čo presnejšie poznáme jednu veličinu o to nepresnejšie druhú. Vždy musí zostať určité najmenšie množstvo neistoty =kvantových fluktuácií. Tieto fluktuácie sa prejavujú ako dvojice častíc svetla, alebo gravitácie, ktoré sa zrodia, vzdialia od seba, zase priblížia a anulujú.

Ide o virtuálne častice podobné napr. tým, ktoré prenášajú gravitačnú silu Slnka. Virtuálne častice ale nemôžeme zaznamenať, lebo tento dej sa odohráva veľmi rýchlo. Vieme o nich, vďaka pôsobeniu na iné častice. Z princípu neurčitosti tiež vyplýva, že budú vznikať aj virtuálne páry látkových častíc (elektrónov, kvarkov). Páry sú vždy tvorené časticou a jej antičasticou (častica svetla a gravitácie sú totožné so svojimi antičasticami). Keďže energia nemôže vzniknúť z ničoho, jeden z páru má kladnú a druhý zápornú energiu. Život záporne nabitej končí pod horizontom udalostí, pretože skutočné častice majú v normálnych situáciách energiu kladnú. V blízkosti hmotného telesa má skutočná častica menšiu energiu ako pri väčšej vzdialenosti, a to o hodnotu potrebnú k prekonaniu príťažlivej sily gravitácie. Obyčajne ten rozdiel nie je veľký, ale gravitácia čiernej diery je tak extrémne silná, že i reálna častica môže mať v jej blízkosti zápornú energiu. V tomto prípade aj ona skončí v čiernej diere. Ak má kladnú energiu, môže uniknúť ako reálna častica. Tá sa potom javí ako častica emitovaná priamo čiernou dierou. Čím menšia je čierna diera, tým kratšia je vzdialenosť, ktorú musí častica prejsť, predtým ako sa stane skutočnou časticou, a tým je emisia výraznejšia a zdanlivá teplota čiernej diery väčšia. Kladná energia, ktorá z čiernej diery vychádza je vyvážená tokom záporných častíc do čiernej diery.

Podľa Einsteinovej rovnice E=MC (Kde "M" je hmotnosť a "c" je rýchlosť svetla) je množstvo energie úmerné hmotnosti. Tok zápornej energie do čiernej diery teda znižuje energiu a tým znižuje hmotnosť. Tak čierna diera stráca na hmotnosti a znižuje sa jej povrch. Menšia hmotnosť znamená vyššiu teplotu a viac emisie. Tak z čiernej diery ubúda čím ďalej, tým rýchlejšie. Čierna diera s hmotnosťou niekoľko Sĺnk by mala teplotu okolo jednej deseťmilióntiny stupňa nad absolútnou nulou. To je omnoho nižšia teplota, ako mikrovlnné žiarenie po Veľkom tresku (asi 2,7 stupňov nad absolútnou nulou. Takže takáto čierna diera by mala menej vyžarovať ako pohlcovať. Ak sa bude vesmír ďalej rozpínať klesne teplota pod teplotu čiernej diery. Tá potom začne strácať hmotu, ale bude to trvať viac ako 10na66 rokov, než sa úplne vyparí (Skupina amerických astronómov nedávno zistila vek vesmíru na 12 miliárd rokov. Na základe novšieho poznatku skorigovali pôvodný údaj na 13,4 miliárd rokov s toleranciou 10 percent.). Každá čierna diera sa nakoniec vyparí. Okrem opísaných čiernych dier predpokladáme existenciu prvotných čiernych dier, ktoré vznikli kolapsom zhustenej hmoty v rannom vývoji vesmíru. Oni by mali byť omnoho menšie a tým by mali mať vyššiu teplotu a vysielať omnoho viac žiarenia. Čierne diery, ktoré sa narodili s menšou hmotnosťou ako niekoľko stoviek miliónov ton sa už vyparili. Tie ostatné vyžarujú lúče X a gama. Toto žiarenie má omnoho kratšiu vlnovú dĺžku. Takéto čierne diery vyžarujú energiu niekoľko desiatok tisíc megawatov.

Objekty na hviezdnej oblohe
A ako o nich vieme? Ich existenciu potvrdzuje špeciálna teória relativity. Vo vesmíre s vysokou pravdepodobnosťou predpokladáme čierne diery: CygnusX-1 - o tomto prípade sú malé pochybnosti, lebo jej hmotnosť je na hranici 3. Druhou, ale malou možnosťou je neutrónová hviezda. Nachádza sa v súhvezdí Labuť. V404 CYGNI -ide o objekt o hmotnosti 8-15 Sĺnk. Nachádza sa v súhvezdí Labuť. A0620-00-adept na čiernu dieru v súhvezdí Jednorožec v blízkosti Orióna. Názory na hmotnosť sa líšia. Ide možno dokonca až na 22Sĺnk. LMC X-3-ide o objekt vo Veľkom Magellanovom oblaku a dosahuje hmotnosť 4-11Sĺnk. Centrum galaxie M87 -má hmotnosť asi 2-3 miliárd Sĺnk. Čierna diera asi ako naša Slnečná sústava. Tieto prípady sa len skúmajú: Nova Sco 1994-ide o objekt 4-5Sĺnk. Nova Oph 1997 -predpokladá sa hmotnosť najmenej 3Sĺnk. Astronómovia sa domnievajú, že čierne diery sú v centrách mnohých galaxií.

Cestovanie v čase
Pre matematikov a fyzikov neznamená rozmýšľanie o cestovaní v čase nejakú nádej, že niekedy to bude možné. Uvažujú o tom skôr s cieľom dozvedieť sa pri postavení teórie viac o zákonoch fyziky. No sú ľudia, ktorí tomu veria.


Co su to kvarky?
Vitajte v tajuplnom a podivuhodnom svete kvarkov! Pokial vieme, su to najmensie stavebne tehlicky, z ktorych je vytvorena velka cast hmoty. Vsetky nase teorie o hmote sa opieraju o domienku, ze mnohe castice, napr. protony a neutrony, ktore nachadzame vo vnutri atomov, v skutocnosti pozostavaju z kvarkov. Ale nikomu sa nepodarilo kvarky izolovat. Zdovodnujeme to tym, ze v normalnom stave su kvarky tak silne vzajomne viazane v casticiach, ze nie je mozne ich od seba odtrhnut a donutit ich, aby existovali samostatne.