Problém kvarkov a antikvarkov

Súčasná kozmológia štandartného modelu vesmíru predpokladá, že náš vesmír je zložený z hmoty pozostávajúcej zo základných kameňov - protónov a neutrónov, ktoré tvoria jadro atómu a elektrónov tvoriacich jeho elektrónový obal. Globálne musí platiť, že celkový náboj vesmíru je rovný nule, pretože o štruktúre vesmíru by nerozhodovala gravitačná interakcia, ale elektromagnetická, ktorá je o niekoľko desiatok rádov silnejšia než gravitačná. Z filozofického modelu nášho myslenia je nepopierateľné, že naše myslenie sa na báze slobody riadi v kontexte s kauzalitou troma dialektickými zákonmi: zákonom jednoty a boja protikladov, zákonom prechodu kvantity v kvalitu a zákonom negácie negácií. Tieto zákony sa realizujú v algoritme nášho myslenia, ktorý má túto postupnosť: zmyslový podnet, myšlienka spojená s predstavou, potom záľuba spojená so žiadosťou a slobodný súhlas v kontexte s myšlienkovou predstavou. Posledným stupňom je realizácia tj. materializácia myšlienkovej predstavy v konkrétnom telesnom výkone vo forme hovoreného a písaného slova, alebo telesného úkonu. Ak pomocou rozumových daností prídeme k záveru, že naša myšlienková predstava vedie do slepej uličky, môžeme našu myšlienkovú predstavu slobodne negovať a vytvoriť novú kvalitu novou myšlienkovou predstavou, ktorá nás môže priblížiť o krôčik bližšie k objektívnej pravde, ktorú skúmame.

V materiálnom svete sa tieto zákony uplatňujú v kontexte s kauzalitou cez prírodné zákony a fyzikálne princípy, ktoré sú vo vesmíre s jeho štruktúrami určené deterministicky, alebo v mikrosvete s jeho štruktúrami cez štatistickú pravdepodobnosť. Pretože protiklady z nášho vesmíru nemožno odstrániť, je celkom logický i predpoklad, že v súvislosti so subštruktúrou hmoty v našom vesmíre je náš vesmír vytvorený - cez zatiaľ neznámu interakciu -zo subčastíc a zo subantičastic t.j. z kvarkov a antikvarkov. Ak prijmeme tento predpoklad, mali by sme pri opise štruktúry hmoty rešpektovať už spomínané zákony a nasledovné princípy: kvantový princíp, „horizontálny a vertikálny“ princíp symetrie s využitím Pauliho princípu a cez princíp korešpodencie aj zákon zachovania nábojovej nuly a spinu častíc a antičastíc vo vesmíre.

Pokúsme sa cez predpoklad, že vznik nášho vesmíru mal povahu kvantového javu, pri ktorom - pretože neexistoval priestor a čas so štruktúrami, ktoré sa v našom vesmíre v oblasti makroskopických a mikroskopických štruktúr vyznačujú vlastnou rotáciou tj. spinom – došlo v gravitačnom čase t=0 k interakcii žiarenie s poľom s nulovým spinom, v ktorom neexistovala žiadne súčasne známe častice, alebo antičastice. Výsledkom tejto zmeny stavu poľa s nulovým spinom – inobytia - cez interakciu žiarenia s poľom s nulovým spinom by mal byť vznik nášho bipolárneho vesmíru – bytia - s protikladmi, ktoré pri evolúcii vesmíru viedli ku vzniku kvarkov a antikvarkov, z ktorých je vytvorená súčasná štruktúra hmoty nášho vesmíru. Pretože došlo k zmene stavu, musel sa pri tomto fenoméne prejaviť od okamihu interakcie žiarenia s poľom s nulovým spinom fyzikálny princíp, podľa ktorého každá zmena stavu je spojená s konaním práce. Podľa poznatkov kvantovej fyziky túto prácu vykonalo žiarenie, ktorého prítomnosť pri vzniku vesmíru možno len postulovať, pričom celú fyzikálnu zodpovednosť za vznik a vývoj vesmíru prenesieme na tento postulát.

Na základe „horizontálneho a vertikálneho“ princípu symetrie v kontexte s Pauliho princípom pri vzniku bipolárneho vesmíru by malo platiť, že celkový náboj a celkový spin látkovej formy hmoty by mal byť rovný nule. Pretože podľa Pauliho princípu každý stav fermiónov–častíc s neceločíselným spinom-môže byť obsadený najviac dvoma časticami, ktoré sa musia líšiť spinom, uplatníme tento princíp aj pri kvarkoch, antikvarkoch, neutrónoch a antineutrónoch atď., pretože kvark, antikvark, protón, neutrón, antiprotón, antineutrón, môžu vystupovať so spinom +1/2 alebo –1/2 Z poznatkov kvantovej fyziky môžeme využiť informáciu, že viazaný stav častíc s opačným spinom pri vzniku väzby je stabilnejší a s nižším obsahom energie než je stav systémov so súhlasným spinom. Pokúsme sa na základe „horizontálneho a vertikálneho“ princípu symetrie zo základných stavebných kameňov hmoty vytvoriť obraz, ktorý by mal v sebe zakomponované subštruktúry látkovej formy hmoty a antihmoty t.j. kvarky a antikvarky. Ak nám naša mozaika sveta, ktorú hľadáme nebude súhlasiť s objektívnou skutočnosťou, musíme naše myšlienkové predstavy opustiť a hľadať nový opis a model, ktorý nás k tejto realite priblíži. Pri našom opise budeme vychádzať z diagramu na obr.

Z diagramu – cez „horizontálny a vertikálny“ princípu symetrie – môžeme kombináciou kvarkov u a d a a vytvoriť tieto častice a antičastice: neutrón, antineutrón, protón a antiprotón, so spinmi s=+1/2 a s= -1/2.