kde t je vek vesmíru a c je rýchlosť svetla. Ak je vesmír starý 13 miliárd rokov, tak veľkosť časovej polpriamky bude
3600 . 24 . 365 . 13 000 000 000 = 4,09968.1017 sekúnd,
toto číslo vynásobíme rýchlosťou svetla, ktorú si ale prepíšeme na metre, teda 300 000 km/s je
300 000 000 m/s. Teda dráha bude
4,09968.1017 . 300 000 000 =1,229904.1026 metrov, čo je 1,229904.1023 km.
Číslo 1,22990423 km je veľkosť časovej dráhy našeho vesmíru, teda toho vesmíru ktorý poznáme a v ktorom sme vznikli. Časová dráha sa zväčšuje každým dňom, veľkosť tohto denného prírastku by sme mohli určiť ak rýchlosť svetla v metroch vynásobíme 86 400 sekundami
300 000 000 . 24 . 3600 = 2,592.1013 m, alebo 300 000 000 . 86 400 =2,592.1013 m
čo je 2,592.1010 km. Teda narastie každú sekundu o dráhu svetla.
Aj keď mne osobne sa veľkosť tejto dráhy (1,229904.1023 ) zdá malá, lebo na začiatku bola nulová gravitácia, takže číslo 1,229904.1023 by som umocnil číslom vyjadrujúcim rýchlosť rozpínania vesmíru, keďže som sa dočítal, že vesmír sa za prvé tri sekundy nafúkol na rozmer našej galaxie. Hovorím teda o inflácii, čo je opak gravitácie, ide o rozštiepenie superinterakcie na štyri základné interakcie (gravitácia, silná interakcia, slabá interakcia, elektromagnetická interakcia). Ak sa vesmír rozfúkol za zlomok sekundy 1050-krát, treba číslo 1,229904.1023 umocniť práve týmto číslom. Tak by sme mohli dostať veľkosť časovej polpriamky a teda i dĺžkový rozmer súčasného vesmíru. Ak uvažujeme, že vesmír je guľa jeho objemovú veľkosť dostaneme pomocou vzťahu pre výpočet objemu gule. To ale nechám na čitateľa. Pozri obr. 1. (časová polpriamka)
Samozrejme náš vesmír je len to čo momentálne nachádzame na časovej polpriamke (aj to čo už ubehlo, čo sme už prežili, čo vzniklo/zaniklo - teda aj minulosť). My (naša prítomnosť) sme na čele našeho vesmíru. Náš vesmír postupne ukrajuje generálnemu vesmíru (tomu čo je pred nami) z časovej polpriamky. Ak je smer šírenia času súhlasný so smerom rozpínania vesmíru, tak veľkosť vesmíru je súhlasná s veľkosťou časovej polpriamky, číslo 1,229904.1023 km je veľkosť našeho vesmíru vo všetkých jeho smeroch (určite to však bude oveľa väčšie číslo).
Keďže sa rozpína ako keby ukrajuje - preniká do priestoru generálnemu vesmíru (tomu všetkému čo je pred nami) a časti generálneho vesmíru sa po našom prežití stávajú súčasťou našeho vesmíru, našej časovej polpriamke. Generálny vesmír je teda náš vesmír, len sme ho ešte neprežili, sú to udalosti pred nami. Po čase sa náš vesmír stotožní s generálnym vesmírom (presne v bode zániku – big crush a nového vzniku - big bang), keď prežijeme všetky jeho udalosti (teda udalosti pred nami) a ak je skutočne uzavretý začne sa scvrkávať. Z našeho pohľadu sa začne časová polpriamka skracovať, ale v skutočnosti sa len bude stáčať do východzieho bodu, ktorým je veľký tresk. Pozri obr. 2 a obr. 3. (stáčanie časovej polpriamky po sfére vesmíru a prenikanie vesmíru do generálneho vesmíru)
Tým, že sa budeme nachádzať na stáčajúcej sa časti polpriamky ktorá už smeruje k počiatku (veľkému tresku), budeme vesmír vnímať menší (teda, že sa zmenšuje), pred nami už nebude také množstvo udalostí. Nemôžeme sa pozrieť späť a tak vidíme len malú časť vesmíru, čím sme bližšie k počiatku, tým je vesmír menší. Veľký tresk (big bang) a veľký krach (big crush) je jeden a ten istý bod. Je to ako keď ideme k pólu. Sférická časť pred nami je menšia ako tá sférická časť, ktorú vidíme ak stojíme na rovníku. Pozri obr. 4. (Prirovnanie k pólom, znázornenie chodu udalostí na časovej polpriamke, väčšia časť - máme toho pred sebou viac - viac udalostí / menšia časť - menej udalostí)
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie