referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Demeter
Utorok, 26. októbra 2021
Základom vesmíru je čas, p. Purgat
Dátum pridania: 22.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Razor
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 738
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 18
Priemerná známka: 3.02 Rýchle čítanie: 30m 0s
Pomalé čítanie: 45m 0s
 
Čím budeme bližšie k počiatku (k veľkému krachu/veľkému tresku), mali by sme sa meniť na látku, ktorá sa úplne pretransformuje do času a energie, tej energie a toho času, ktorý v novom  veľkom tresku (big bene), vytvorí nový vesmír a v ďalekej budúcnosti aj nový život a nové bytosti, ktoré sa nám ale nemusia vôbec podobať. Vesmír si teda predstavujem ako asi pružný balónik rozpínajúci sa všetkými smermi s množstvom časových polpriamok, každá polpriamka má iný smer, všetky sa pohybujú  v konečnom dôsledku rovnako rýchlo a všetky sa stretnú vo veľkom krachu. Možno sa všetky časové polpriamky nepohybujú rovnako rýchlo a to má za následok, že vesmír je miestami zdeformovaný, hustejší a redší. Ale v konečnom dôsledku sa rýchlosti plynutia všetkých časových polpriamok vyrovnajú a vesmír zanikne vo všetkých časových polpriamkach naraz, taktiež naraz vo všetkých časových polpriamkach aj po veľkom krachu vznikne. Teda platí zákon zachovania času: 

T1= T2= T3=... Tn 

kde T1 až Tn  sú časy časových polpriamok. V jednom mieste bude kratšia, v inom bude dlhšia. Podľa tejto mojej teórie je počiatok i koniec jeden a ten istý bod, big bang=big crush. V bode, kde sa nám bude zdať, že sa vesmír začne scvrkávať sa časová polpriamka začne po sfére vracať do počiatku. Je to teda uzavretá slučka. Náš vesmír si teda predstavujem ako balónik, ktorý je ale zároveň obklopený inými vesmírmi, ktoré majú spoločný počiatok. Udalosti v každom vesmíre sa odvíjajú odlišne, vesmír je teda tok udalostí na časovej polpriamke. Navzájom sa môžu ovplyvňovať a tam kde sa pretnú dve časové polpriamky by mal vzniknúť defekt. Týmto defektom by mohol byť vznik počiatočného bodu - nového veľkého tresku a nových časových polpriamok s novými vesmírmi. Pozri obr. 5.
(Šírenie časových polpriamok)


Tento nový generálny vesmír by bol novou množinou vesmírov. Keď vznikne nový generálny vesmír (nová množina) zanikne časť iného generálneho vesmíru (inej množiny, alebo aj celá množina), alebo sa navzájom deformujú. Tým sa deformujú aj vesmíry v množinách generálnych vesmírov navzájom. Možno aj to je príčina prečo je náš vesmír miestami hustejší, miestami redší. Ako keď stlačíme balónik či loptu, v mieste vyššieho tlaku je obal deformovaný a tým je v tom mieste menej miesta a plyn je o niečo hustejší ako na iných miestach.  Pozri obr. 6, obr. 7 a obr. 8. (Deformovaný vesmír, vzájomná deformácia dvoch generálnych vesmírov, vznik novej množiny vesmírov)

    
Oprava k množinám vesmírov... 

Naša časová polpriamka je tok udalostí v našom vesmíre. Teda náš generálny vesmír sa neskladá z množiny vesmírov a pre generálny celý vesmír platí jedna časová polpriamka. Myslím, že moja pôvodná myšlienka o generálnych vesmíroch je predsa len prehnaná. Ale na druhej strane by to vysvetľovalo, ten fakt, že na každú našu činnosť, na každý náš skutok existuje mnoho iných odpovedí - riešení. To, že teraz práve píšem tento článok, by mohlo mať v inej dimenzii inú odozvu. Keby som sa rozhodol, že to nenapíšem, v inom vesmíre v rámci generálneho vesmíru by moje druhé ja tento článok určite napísalo. Ak by sa nenarodil pán Einstein, určite by sa narodil niekto iný kto by na teóriu relativity prišiel. Vrátim sa tu ešte k myšlienke zákona zachovania času.
Ak by platilo    

T1= T2= T3=... Tn 

potom by muselo platiť to isté o dráhe časovej polpriamky, teda o jej dĺžke a rýchlosti jej plynutia. Aby zanikli v presne rovnakom čase a bode musela by časová polpriamka o malej dráhe plynúť pomalšie a naopak, veľká časová polpriamka by musela plynúť rýchlejšie. Teda ranný vesmír by sa musel vyvíjať pomalšie, čím bude vesmír starší, tým sa bude vyvíjať ( či už rozpínať alebo scvrkávať) rýchlejšie. Teda by malo platiť

T1= s1/ v1 = T2= s2/ v2 = T3= s3/ v3 = ... Tn= sn/ vn 

A následne T = v2. (s=konšt) , čím je vesmír starší tým sa bude vyvíjať rýchlejšie preto v2 a s je konštantné, keďže jeho veľkosť nebude mať vplyv na plynutie udalostí. Vesmíry v rámci generálneho vesmíru by sme mohli chápať ako, alebo prirovnať k fotónom laserového svetla, teda koherentného žiarenia, ktoré kmitá presne naraz a v rovnakej
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Galéria k článku [18]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.