fáze. Znamená to teda, že podobne ako laserový lúč sa štiepi v rozdeľovači na dve rovnocenné zložky, aj vesmír, časová polpriamka by sa mohla štiepiť spolu s udalosťami na dve alebo viacero rovnocenných zložiek. Po rozdelení by sa udalosti v každej časovej polpriamke vyvíjali samostatne. Rozdeľovačom udalostí by mohol byť každý bod kľúčového rozhodovania.  Mohlo by sa však aj stať, že by došlo k holografickému efektu, teda, že by mohli existovať dve udalosti, ktoré by sa vyvíjali rovnako, pravá udalosť a kvázipravá. Ako keď sa snímaný predmet premieta na holografickú platňu. Tu sa mi ponúka myšlienka, že nová množina vesmírov by mohla vzniknúť len ak by dve časové polpriamky v mieste svojho dotyku vytvorili konštruktívnu interferenciu. Nový big bang by bol vlastne interferenčný bod. Ak by sa stretli dve maximá, alebo dve minimá časovej vlny energie jej udalosti by sa zložili, čo by mohlo mať za následok vznik novej množiny, ak by sa stretlo maximum  s minimom dve časové polpriamky by sa vzájomne zrušili. Vtedy by išlo o deštruktívnu interferenciu. Časové polpriamky by sme si mohli predstaviť ako siločiary časopriestorového poľa okolo veľkého tresku/veľkého krachu, podobne ako siločiary magnetického poľa okolo magnetu. Pozri obr. 9 a  obr. 10. (časové polpriamky ako siločiary časopriestorového poľa, interferncia)

Taktiež ale môže platiť, že generálny vesmír je zložený len z jedného vesmíru a jednej časovej polpriamky, ktorá platí pre všetko a všetky častice rovnako v celom vesmírnom balóniku. Tu by teda platilo, že vesmír = generálny vesmír. Myšlienka o zrážkach dvoch časových polpriamok a následný vznik, či zánik vesmíru by potom neplatila. Vesmír by tak bol asi oveľa jednoduchší. Pružné zrážky vesmírov by ale mohli existovať, dokonca aj prenikanie dvoch vesmírov navzájom. Mohol by som to prirovnať ku kvapkám ortute, sila ktorá by spájala a rozpájala "kvapky" vesmírov by mohla byt podstata samotného chaosu. Všetko čo vytvára pod vplyvom nejakej sily zložitejšie štruktúry, po pretransformovaní energie na inú energiu má tendenciu stať sa nestabilným a následne sa rozpadáva na menej zložité štruktúry. Až po prijatí ďalšej energie má schopnosť vytvárať či už novú štruktúru, alebo zastaviť rozklad už dosiahnutej štruktúry. Je to podobné ako v atómoch. Elektróny obiehajú okolo jadra a podľa aktuálneho energetického stavu buď preskakujú na vyššie energetické hladiny, čo môže viesť až k opusteniu atómu, alebo preskakujú na nižšie energetické hladiny. Tým čo vydržali až doteraz ďakujem za trpezlivosť. Teóriu generálnych vesmírov teda nezamietam, len ju predchádzajúcimi riadkami trošku dopĺňam a opravujem.  

Je čas kolmý na hmotu? 

Elektromagnetické žiarenie je zložené z magnetických a elektrických polí, ktoré sú kolmé navzájom a sú kolmé na smer šírenia. Ak som  to napísal zle, čitateľ ma môže opraviť. Rozmýšľam nad tým či čas nie je kolmý na hmotu. Ak čas vznikol vo veľkom tresku tak určite na hmotu kolmý je, alebo presnejšie hmota je kolmá na čas, veď čas a priestor sú previazané do časopriestoru. Zatiaľ ma však nenapadol spôsob ako niečo také technicky dokázať. Myšlienkovým experimentom si to ale viem predstaviť. Čas je podľa mňa niečo čo tu bolo oveľa skôr než častice hmoty. Je to niečo čo meriame a voláme to časom, tak ako keď sme fotóny volali svetlom. Možno, že sú častice času súčasťou elektromagnetického spektra, možno samotné fotóny sú časticami času, len majú inú vlnovú dĺžku, dĺžku ktorú nie sme schopný registrovať. Čas je teda jedna z exotických častíc s nulovou hmotnosťou. Častica času je základným "kameňom" , základným stavebným prvkom ostatných exotických častíc ako sú kozmická struna, čo je veľmi ťažké vlákno hmoty dlhé milióny svetelných rokov, ktoré predpokladá teória. Ďalšími časticami sú X-bozón, ktorá je tiež len predpokladaná, Higgsov bozón - veľmi ťažká častica, ktorú predpovedal britský fyzik Peter Higgs, WIMP(weakly interacting massive particle) - slabo interagujúca masívna častica o ktorej sa predpokladá, že tvorí väčšinu skrytej hmoty vesmíru, W a Z - bozóny - podobné fotónom ale s nenulovou hmotnosťou, sú sprostredkovateľom slabej interakcie, Kvark - stavebný prvok protónov a neutrónov, Leptón - častice citlivé na slabú interakciu - elektróny sú typom najľahšieho leptónu, Neutríno - častica s malou hmotnosťou nájdená v troch modifikáciách, Gluón - prenáša silnú interakciu, ktorá drží kvarky pokope, Fotón - častica bez hmotnosti, ktorá prenáša žiarenie a elektromagnetickú interakciu, ide o najrozšírenejšiu časticu, Gravitón - častica, ktorá má sprostredkovať gravitačnú interakciu. 
           
Čas možno vzniká pri každom procese, keď pri ktorom sa uvoľňujú fotóny žiarenia. Takto by mal každý atóm svoj "vlastný" čas, ktorý však musí byť v rovnováhe s časom a časovou polpriamkou. Ak je čas tvorený časticami, musela by to byť najmenšia častica vo vesmíre, tu pre časticu času zavediem názov (v angličtine to asi lepšie znie) time-foton. Aký veľký by tento time-foton mal teda byť? Odpoveď sa pokúsim nájsť v myšlienkovom experimente. Time-foton by sa musel rovnať najmenšiemu číslu vyjadrujúcemu veľkosť najmenšej časti z jednej sekundy. Ak sa čas pohybuje rýchlosťou 299 792 458 m/s, potom jeden meter prejde za