1/299 792 458 = 3,33564095198152.10-9 sekundy 

ale koľko time-fotonov sa zmestí do jedného metra? Ak by boli time-fotony naskladané jeden vedľa druhého, tak že by sa dotýkali potom ich priemer môže byť práve 

3,33564095198152.10-9 

teda priemer rovnajúci sa času, ktorý potrebujú na to aby prešli dráhu o veľkosti jedného metra. Alebo lepšie povedané nie prešli ale preniesli na vzdialenosť rovnajúcu sa jednému metru. Potom do jedného metra sa ich zmestí približne 

1/3,33564095198152.10-9= 299 792 458 alebo inak 2,997924.108 

ako je vidieť ich množstvo sa rovná číslu zodpovedajúcemu ich rýchlosti. Do jedného metra sa zmestí 299 795 458 time-fotonov (slovom 299 miliónov 795 tisíc 458).  Pozri obr. 11.( kveľkosti time-fotonu a prenosu energie) 

Predstavujem si to ako keď máme guľu o priemere jedného metra, ktorá sa pohybuje rýchlosťou jeden meter za sekundu po dráhe o dĺžke 10 metrov. Je jasné že do dráhy o dĺžke 10 metrov sa ich zmestí desať. Keby sme mali desať takýchto gúľ a buchneme po prvej z nich  energia sa postupne prenesie z jedenej na druhú a na poslednej guli budeme túto energiu cítiť ak sa jej budeme dotýkať, alebo nám guľa  odskočí, ak bude energia dostatočne veľká. Časť energie nám ale samozrejme pohltí hmota jednotlivých gúľ. Fotóny a teda aj moje time-fotony sú ale s nulovou hmotnosťou, preto žiadnu časť energie nepohltia. Čo však fotóny drží pokope? Posledný fotón by mal predsa odskočiť. Pravdepodobne to bude elektromagnetická zložka, elektrické a magnetické pole a ich vzájomná previazanosť. Ak je môj time-foton to isté čo fotón bude to platiť aj preň. 

Aké je najväčšie a najmenšie číslo?  

Poďme teraz na to trochu inak. Môžem si predstaviť, že existuje dvakrát viac čísel ako je čísel. Teda poviem číslo 2 a dvakrát viac je 4. To znamená, že existuje aj 3-krát viac čísel ako je všetkých čísel, aj 4-krát viac atď.
Je nepochybne zaujímavé, že pri čísle vyjadrujúcom rýchlosť svetla to už neplatí. Toto číslo je konečné, aspoň čo sa týka rýchlosti pohybu, či prenosu energie. A aké je najmenšie číslo? Opäť si predstavím, že existuje dvakrát menej čísel než všetkých čísel. Poviem 4 a 2-krát menej je 2. Predstavím si číslo 299 792 458 a poviem, že je musí byť 299 792 458-krát menšie číslo od predstaveného čísla 299 792 458. Výsledok je 1. A teraz poviem, že musí byť 299 792 458-krát menej čísel než je 1. Vyšlo mi 3,33564095198152.10-9. Ak je rýchlosť svetla hraničná, nie je možné aby číslo 3,33564095198152.10-9 bolo najmenšou možnou veľkosťou častice? Ak by to tak bolo, potom takáto najmenšia častica musí byť nedeliteľná. Nesmie sa skladať už nijakých iných častíc, jej vnútrom je čistá bezrozmerná energia, energia ktorá nemá hmotnosť. Možno práve táto energia tvorila bod, ktorý sme nazvali big bang/big crush. To by ale znamenalo, že dnešná energia má hmotnosť. A teda aj fotóny musia mať nejakú hmotnosť. Ak by ju nemali gravitačné pole čiernej diery by ich nemalo pritiahnuť. To samozrejme znamená, že aj čas (time-foton) bude mať hmotnosť. Aká veľká hmotnosť je to? Ak by mal fotón vlnovú dĺžku 1pm, potom jeho hmotnosť je 

m=h/lc 

kde l je vlnová dĺžka, h je Planckova konštanta, c je rýchlosť vo vákuu, výsledok je 2,21.10-30kg.

Ak by sa jeden kmit (frekfrencia) rovnala priemeru fotónu (time-foton), teda číslu

3,33564095198152.10-9 , vlnová dĺžka by bola  

l=c/f alebo l=c/d

l=299 792 458/3,33564095198152.10-9 = 8,987547.1016 metra