potom energia fotónu bude 

E=(h.c)/l

kde h je Planckova konštanta, teda 

E=(6,626.299 792 458) / 8,987547.1016= 2,459176.10-8 Joulov

potom hmotnosť fotónu bude 

m=E/c2 alebo m=h/(l.c)

m=2,459176.10-8 / 299 792 458 alebo m=6,626/(8,987547.1016.299 792 458) = 2,459176.10-25 kg 

Fotón o frekfrencii rovnajúcej sa jeho priemeru má hmotnosť 2,459176.10-25 kg.
Z výsledku vidieť, že naozaj fotón (a potom aj time-foton) má hmotnosť. Preto sa stráca (mizne) v čiernej diere. Čo sa ale deje ďalej v čiernej diere? Predstavujem si, že ak fotón dopadne do čiernej diery a je naozaj nedeliteľný, gravitácia mu nemôže "ublížiť". Narazí na gravitón - časticu sprostredkujúcu gravitačnú interakciu a odovzdá mu svoju energiu. Lepšie povedané vymenia si s gravitónom časti svojich energií, gravitónu dá časť svojej energie, hodnota ktorej je ale oveľa nižšia než hodnota energie samotného fotónu. Fotón preto zmení svoju vlnovú dĺžku (po prijatí oveľa väčšej energie od gravitónu) a stane sa z neho fotón röntgenového alebo gama žiarenia. Gravitón sa stáva menej stabilným, čo má za následok pokles gravitačnej sily čiernej diery. Fotón je spätne vyžiarený do priestoru, teraz však má tak vysokú energiu, že je schopný opustiť čiernu dieru. Je čierna diera uzavretá? Ak je uzavretá, po dopade fotónu mu gravitón musí dať toľko energie aby vôbec dokázal opustiť gravitačné pole. Fotón by sa vlastne ako keby "odrazil od dna" čiernej diery ako od zrkadla.

Pri odovzdaní energie gravitónom fotónu musí vzniknúť aj niekoľko fotónov iného než röntgenového alebo gama žiarenia. To však nemá dosť energie a tak padá späť do jadra čiernej diery. To sa opakuje až dovtedy kým sa nezmení vlnová dĺžka fotónu na vysoko energetické röntgenové alebo gama žiarenie. To by ale znamenalo, že čím viac fotónov ale i hmoty do čiernej diery spadne, tým viac energie musí čierna diera odovzdať. Z toho vyplýva, že čierna diera "nežije" večne, po čase by vydávala viac energie než by "stíhala " pohlcovať. To by mohlo mať za následok zánik čiernej diery (jej vyparenie), alebo premenu na bieleho trpaslíka, alebo vznik pulzujúcej čiernej diery. 
Čo ak ale čierna diera nemá "pevné" dno? Implózia je tak veľká, že gravitóny vytvoria akýsi tunel. Dopadajúci fotón sa neodrazí, ale naopak je pôsobením gravitónov vťahovaný do a následne vystrelený z čiernej diery. Takáto čierna diera je vlastne tzv. červia diera. Je to ako keď v prstoch stlačíme a následne vystrelíme kôstku z čerešne. Pozri obr. 12. (červia diera - gravitačný motor)


Čo by sa ale stalo z fotónom času? Takýto fotón by plynul po vystrelení ďalej, ale "niesol" by si svoj vlastný časový údaj. To znamená, že ak by sme boli v kozmickej lodi a spadli by sme do červej diery, druhým koncom by sme vyšli von, ale uvedomovali by sme si svoj vlastný čas, nech by nás už červia diera "vyhodila" na ktorúkoľvek časť časovej polpriamky. Takto by sme mohli cestovať do budúcnosti, ale i do minulosti a uvedomovali by sme si, že sme naozaj v tej ktorej dobe. Gravitónový tunel by teda bol nevyhnutnou podmienkou, srdcom gravitačného motora hviezdoletov budúcnosti. Navyše by sa musel pohybovať rýchlosťou svetla. Takýto časostroj by len vlastne "ukrajoval" z časovej polpriamky. Koľko by pohltil z hmoty a času pred sebou, toľko hmoty a času by za sebou zanechal. V podstate by stál na mieste, všetko ostatné (udalosti) by sa "hrnulo" k nemu (padali by do čiernej červej diery).  Pozri obr. 13, obr. 14, obr. 15. (čierna diera ako časový tunel, zakrivenie tunela, ukrajovanie z budúcnosti)