Úvod
Tento článok nie je nijak dôležitý pre ľudstvo, ale je to, alebo si to aspoň myslím , záchytný bod pre oveľa šikovnejších fyzikov teoretikov a matematikov, filozofov, mysliteľov a ľudí, ktorí by sa chceli na túto tému pobaviť. Na papier dávam myšlienky, ktoré ma "hrýzli" už dávno, niektoré ešte od základnej školy. Úvod každého článku je skvelým miestom pre vyjadrenie ospravedlnenia čitateľovi za prípadné gramatické či štylistické chyby. Je to ale aj miesto pre vyjadrenie poďakovania ľuďom, bez pomoci ktorých by tento článok nikdy nevznikol.
Ďakujem hlavne všetkým tým učiteľom, prednášajúcim, kolegom a záujemcom o fyziku, ktorí ma formovali a ktorí mi odovzdali vedomosti. V neposlednom rade však musím poďakovať svojmu bratovi Miroslavovi za technickú podporu a samozrejme rodine, ktorá mi umožnila vzdelávať sa a ktorá ma všeobecne podporovala. Vám všetkým preto patrí moje Ď A K U J E M.
Teória generálnych vesmírov
Aký veľký je vesmír?
Je vesmír konečný? Aká je jeho veľkosť ak nekonečný nie je? Čo je za okrajom vesmíru? Je asi predčasné klásť si tieto otázky, keď ľudstvo ešte nevie opustiť svoju slnečnú sústavu. Tieto otázky sú však nesmierne zaujímavé a mohli by byť hnacím motorom ďalšieho výskumu vesmíru.
V tomto článku by som chcel predostrieť čitateľovi (a možno aj kolegovi, ak si môžem čitateľa dovoliť tak osloviť) môj názor na vesmír a môj model. Začnem tým, že tu spomeniem prvý matematický model času a priestoru, ktorý nám predložil pán Issac Newton vo svojom diele Matematické základy prírodnej filozofie. V tomto modeli bol čas a priestor iba pozadím udalostí na ktoré nemal čas ani priestor vplyv. Čas a priestor boli oddelené, kde priestor bola priamka od nekonečna, do nekonečna a čas niečím čo tu bolo vždy a vždy aj bude. Einštajnov model čas a priestor spojil do tzv. časopriestoru, ktorý je deformovaný hviezdami a vo veľmi hmotných telesách ako sú čierne diery čas končí.
Čas teda musel vzniknúť v tom okamihu ako vznikol samotný vesmír. Ak je teória veľkého tresku správna, vesmír vznikol z energie, ktorú ešte nepoznáme ak uvažujeme, že energia je večná, nedá sa zničiť, dá sa len transformovať na iné druhy energie. To súhlasí so zákonom zachovania energie. Energia je teda neviditeľná, ale môžeme ju cítiť alebo zaregistrovať prístrojmi, aj keď to, čo registrujeme ako pocity alebo merania pomocou prístrojov sú vlastne dôsledky vplyvu energie na niečo. To niečo sú častice, teda hmota, ktorá je nositeľom energie. Tak ako keď hodíme predmet do vody, častice vody prenášajú pohybovú energiu spadnutého telesa po vlnách do priestoru. Keď tak nad tým uvažujem, ak bola vždy energia, musí od nekonečna existovať aj hmota. Táto hmota by mala byť podľa teórie veľkého tresku natlačená v bode. Ale čo tento bod donútilo expandovať do priestoru? Aký druh hmoty to bol na počiatku, ktorý prenášal energiu po vlnách do priestoru? Možno tmavá hmota a čas sú v skutočnosti jedno a to isté.
Možno je to ďalšia forma hmoty. Poznáme plynú, kvapalnú, tuhú formu a formu hmoty v podobe plazmy. Všetky tieto štyri formy hmoty sú zložené z častíc, ktoré vieme prístrojmi registrovať a dokonca si ich vieme aj predstaviť a opísať ich správanie rôznymi modelmi. Tieto častice - stavebné prvky hmoty, však boli vytvorené až po veľkom tresku. Ale čo bolo pred ním a aké častice rozšírili energiu počas prvých troch sekúnd po veľkom tresku? Uvažujem nad tým, či touto časticou nebol práve čas. Vieme ho merať ale vlastne meriame niečo čo sme nikdy nezachytili do detektorov, ale napriek tomu všetko funguje presne. Čas sme rozdelili na veľké, ale i nekonečne malé úseky, časom sa riadime a v čase vykonávame všetky svoje merania. Ak niekto povie, že žiadne meranie nie je dosť presné, nie je práve za túto hoc aj nekonečne malú nepresnosť či odchýlku "zodpovedný" práve čas?
Alexandra
Štvrtok, 2. januára 2025
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
