Zvuk je forma energie, ktorú môžeme počuť. Je vyvolaný kmitmi a v tuhých látkach, kvapalinách a plynoch sa šíri v podobe vĺn. Zvuk sa nešíri iba vzduchom, ale aj inými látkami. Sú to kvapaliny, tuhé látky ako je podlaha a strop. Keď predmety kmitajú, vzduch raz zhustne a raz zas zredne a v dôsledku toho sa tlak vzduchu v okolí striedavo znižuje a zvyšuje.

Zvuk vzniká už pri zmenách tlaku vzduchu. Keď vzduch kmitá rozochveje vašu tenkú membránu v uchu – ušný bubienok. Práve vďaka tomu kmity vnímame ako zvuk. Kmity musia byť dostatočne silné, aby ich človek počul. Keď predmet kmitá, šíria sa od neho zvukové vlny. Čím ste od predmetu ďalej, tým viac energie sa spotrebuje, aby zvuk dorazil až k vám, teda tým je slabší. Zvukové vlny sa odrážajú od tuhých predmetov, ako sú múry a okná. Napríklad, keď počujete niekoho v miestnosti, počujete nielen zvuk, pochádzajúci priamo od jeho hlasu, ale aj zvuk, ktorý sa odráža od stien, stropu a podlahy.

Tento jav sa nazýva dozvuk. Čím silnejšie niečím udriete, tým hlasnejší zvuk vzniká. Predmet viac kmitá a teda vo svojom okolí spôsobuje väčšie zmeny tlaku vzduchu. Uši sú schopné zachytiť širokú škálu zmien tlaku. Frekvencia sa meria v hertzoch Hz. Uši sú schopné zachytiť iba zvuky s frekvenciou 20 – 20 000 Hz. V horúcich dňoch sa zvuk šíri vzduchom rýchlosťou približne 330 m/s. Za chladného počasia sa zvuk šíri pomalšie. Zvuk sa vo vode šíri 4x rýchlejšie než vo vzduchu. Hlasitosť sa meria v decibeloch Db. Keď energia zvuku vzrastie 10x, počet decibelov sa zväčší o desať.


Štart rakety 150 – 190 db
Štart prúdového lietadla 120 – 140 db
Hrom 95 – 115 db
Motocykel 70 – 90 db
Vysávač 60 – 80 db
Orchester 50 – 70 db
Rozhovor 30 – 60 db
Šepot 20 – 30 db
Padajúce lístie 20 db