Slúži na premietanie statických obrazov. Vo vyučovaní možno statické premietané obra-zy využívať rozličným spôsobom, v závislosti od vyučovacieho procesu, a to ako:
motivačný materiál, prostredníctvom ktorého sa žiaci najskôr oboznámia s poznatkami, ktoré im objasnia a priblížia preberanú látku,
ilustráciu výkladu, rozhovoru, besedy,
doplnenie pozorovania vecí a javov,
prostriedok overovania poznatkov,
materiál na opakovanie a systematizáciu učebnej látky,
prípravu na pozorovanie a skúmanie vecí a javov,
zhrnutie a upevnenie poznatkov získaných bezprostredným pozorovaním alebo skúma-ním javov

Princíp diaprojekcie

Zo silného svetelného zdroja umiestneného v strede krivosti reflektorov vychádza kuže-ľový zväzok lúčov do kondenzoru. Aby sa dosiahlo čo najväčšie zväčšenie, umiestňuje sa diapozitív tesne za kondenzor. Obraz presvieteného predmetu sa optickou sústavou objektívu zobrazí na premietanej stene. Lúče obraz opticky obracajú, preto ich vkladáme do diaprojek-toru prevrátene-hlavou dole.
Diaprojektor sa skladá z troch častí: zo svetelného zdroja a z objektívu, ktoré tvoria tzv. optickú sústavu projektoru a zo zariadenia na vkladanie alebo výmenu diapozitívov alebo diafilmov. Tieto časti sú obvykle uzatvorené vo svetlotesnom priestore. Podľa prevedenia delíme diaprojektory na:
prenosné – s projekčnými žiarovkami s príkonom do 1000 W, vhodné pre obrazy s rozmermi max. 2,5 x 2,5 m
stabilné – so žiarovkami s príkonom nad 1000 W určené pre premietanie vo veľkých sálach, kinách divadlách
Predlohou pre diaprojekciu sú diaobrázky – obrazy v priehľadnom priesvitnom materiály v podobe diafilmu alebo diapozitívu.
Diafilm – rad obrázkov na súvislom 35 mm filmovom páse. Vo výchovno-vzdelávacom procese ho využijeme všade tam, kde môžeme zachovať pôvodný sled jednotlivých okienok.

Diapozitívy – sú jednotlivé obrázky v rámčekoch, čo je z metodického hľadiska výhod-nejšie. Sadu diapozitívov môžeme dopĺňať, môžeme vynechávať jednotlivé obrázky, príp. meniť ich poradie.
Formát diapozitívov – je normalizovaný, najčastejšie sa používa typ, ktorý má vonkajšie rozmery rámčeka 5x5 cm a vlastný obraz má rozmer 24x36 mm. Je aj formát rámčeka 7x7 cm s rozmermi obrazu 60x60 mm.
Diaobrázky ukladáme v suchom, tmavom prostredí v ochranných obaloch. Citlivej vrstvy sa nedotýkame prstami. Diaobrázky oprašujeme mäkkým štetcom a vyleštíme zamatom alebo jelenicou.

Pri tvorbe diaobrázkov treba zohľadňovať nasledujúce skutočnosti:
diaobrázok je pre statické motívy vhodnejší ako hociktorá iná pomôcka
počet diaobrázkov má byť primeraný, nemá ich byť príliš veľa a majú zachytávať iba to podstatné
farebné obrázky treba uplatňovať iba tam, kde má farba svoju funkciu
bezchybná kvalita obrázkov má byť samozrejmosťou
treba dbať na dostatočnú viditeľnosť a jasnosť všetkých detailov premietaného obrazu z každého miesta triedy.
Zohľadňovaním týchto faktov môžeme vytvoriť dobrý diaobrázok, vhodný pre použitie na vyučovacej hodine. Rozoznávame tri základné postupy pre zhotovenie diaobrázkov:
1.negatív použitý ako diapozitív, ktorý je vhodný len nato, aby sme získali ako predlo-hu text
2.diaobrázok pripravený procesom negatív->pozitív. Je to klasický fotografický postup, pri ktorom z negatívu získame podľa potreby ľubovoľný počet diapozitívov
3.diapozitív získaný inverzným procesom. Pôsobením svetla na inverzný film vzniká pozitívny obraz, z ktorého možno robiť kópie kopírovaním na podobný inverzný ma-teriál