Tvorí ju deväť planét, ktoré so svojimi skoro 70 mesiacmi obiehajú okolo našej najbližšej hviezdy- Slnka - proti smeru pohybu hodinových ručičiek, skoro po kruhových dráhach. K slnečnej sústave však patria aj miliardy ,,hviezd s chvostom“- kométy, státisíce malých planétok (asteroidov) a nespočetne veľa menších teliesok (meteroidov) až po drobné ,,kozmické smetie“- medziplanetárny prach a dokoncai plyn. Slnko je schopné svojou silnou príťažlivosťou nie len udržať celý tento komplex telies po miliardy rokov na pomerne stabilných dráhach, ale energiou, ktorá sa vytvára v jeho vnútri jadrovými reakciami sa samo stáva viditeľným a zásobuje svetlom a teplom celú slnečnú sústavu.

Vedci veria, že medzi 8 až 16 miliardami rokov bola všetka hmota a energia sústredená do jediného bodu, potom vznikli behom niekoľkých minút pri obrovskom výbuchu, nazvanom veľký tresk, základné prvky vesmíru, ktorými sú vodík a hélium. Tieto plyny sa zoskupili do obrovských telies - galaxií. Pokiaľ im veľký tresk dodal dostatok energie, bude sa vesmír rozpínať naďalej. Ak bude ich gravitácia dostatočne silná, aby ich spomalila, nastane zmršťovanie a potom sa bude všetko opakovať znovu, čiže potom čo sa všetko zoskupí do jediného bodu nastane nový tresk.

Našu galaxiu môžeme zo Zeme pozorovať v podobe bieleho pásu cez oblohu, ktorý sa nazýva mliečna cesta. Názov Mliečna cesta sa vzťahuje na jemný pás svetla, ktorý prechádza cez nočnú oblohu. Svetlo vytvárajú hviezdy a hmloviny našej Galaxie. Má tvar špirály s hustou centrálnou vydutinou.
Vedci sa domnievajú, že slnečná sústava vznikla pred 5 miliardami rokov, keď v blízkosti explodovala hviezda a zrútila sa do obrovského mračna plynov a prachu. Z horúceho stredu sa stalo Slnko a z okolitých úlomkov vznikli planéty.

Slnko je stredom slnečnej sústavy v ktorej žijeme. Vďaka eliptickému obehu Zeme okolo Slnka sa v priebehu roku mení jeho vzdialenosť. Svetlo zo Slnka k nám dorazí približne za 8 minút. Priemer slnečného disku je 1 390 000 km a museli by sme poskladať vedľa seba 109 Zemí, aby sa dĺžka rady vyrovnala priemeru Slnka. Je 109-krát väčšie ako zem, okolo svojej osi sa otočí za 25 dní. Teplota v slnečnom jadre sa pohybuje okolo 15 miliónov stupňov °C. Táto obrovská teplota vzniká jadrovou syntézou- atómy vodíka sa zlúčia a vytvoria hélium. Na povrchu Slnka teplota dosahuje 5500°C, v slnečných škvrnách teplota klesne na 4000°C. Vonkajšia časť slnka sa skladá z fotosféry, chromosféry a koróny (oblasť horúceho plynu). Zvláštnosťou fotosféry sú slnečné škvrny. Vek Slnka sa odhaduje na 5 miliárd rokov a ešte rovnako dlho by malo svietiť.

MERKÚR – je najbližšia planéta k Slnku. Svojím vzhľadom a veľkosťou sa najviac podobá Mesiacu. Doba obehu okolo Slnka je 87.97 dní, doba otočenia sa okolo svojej osi je 58.65 dní a priemer planéty je 4878 km. Merkúr nemá svoj mesiac. Teplota na osvetlenej strane dosahuje 450°C, zatiaľ čo teplota na odvrátenej strane klesá na –180°C.

VENUŠA – je pri pozorovaní zo Zeme po Mesiaci najjasnejším objektom na oblohe. Avšak jej jasnosť kolíše podľa fázy, najjasnejšia je v splne. Jej jasnosť spôsobujú oblaky, do ktorých je stále zahalená. Na Venuši je mohutná sopečná činnosť, pri nej sa uvoľňuje láva a kyselina sírová. Venuša je vďaka svojej atmosfére ukážkou extrémneho skleníkového efektu, a preto sa tu teplota po celý rok pohybuje okolo 470°C.Nemá svoj mesiac.

ZEM – je jediným známym miestom v celej Slnečnej sústave, kde existuje život. Od ostatných planét sa líši hlavne tým, že sa na nej nachádza voda v kvapalnom stave. Atmosféra Zeme je v celej Slnečnej sústave jedinečná, pretože sa v nej nachádza kyslík a 5 km hrubá ozónová vrstva, ktorá bráni prenikaniu smrtiacemu žiareniu z vesmíru (ultrafialové lúča a iné.) Ďalšia zásluha sklonu zemskej osi a obehu okolo Slnka je striedanie štyroch ročných období.
Jedinou prirodzenou družicou Zeme je Mesiac. Vedci sa dodnes dohadujú o vzniku Mesiaca, ale najpravdepodobnejšia teória je, že nejaké teleso sa zrazilo so Zemou a okolo planéty začali lietať kamenné úlomky, ktoré sa zlučovali a postupne zahrievali. Po vychladnutí vzniklo nové teleso, náš Mesiac. Mesiac má vždy osvetlenú len jednu polovicu, naklonenú k Slnku. Doba od novu do novu je približne 29 dní. Mesiac má taktiež vplyv na oceán, svojou gravitáciou spôsobuje príliv a odliv.

MARS – je červená planéta Slnečnej sústavy. Od 19.st. niektorí ľudia začali veriť, že na planéte existuje život. Túto teóriu však vyvrátila v roku 1965 preletom okolo Marsu sonda Mariner 4. Svoj červený povrch získala planéta vďaka svojim rozsiahlym púštnym oxidom železa, preto môžeme povedať. Na Marse sa taktiež nachádza najväčšia sopka v Slnečnej sústave - Olympus Mons , ktorá sa týči do výšky 24 km. Atmosféra Marsu je príliš riedka a neobsahuje kyslík, takže sa v nej nedá dýchať. Okolo Marsu obiehajú dva mesiace Phobos a Deimos.