Polomer jadra je 2080 km, pričom vonkajšie tekuté jadro obklopuje tuhé vnútorné jadro. Hustota v strede Zeme dosahuje 17g/cm3, tlak 3,5.105 MPa a teplota 2000 až 4000 stupňov.Zem je jedinou planétou, ktorej povrch pokrýva voda (70% povrchu). Oceány spolu s kontinentmi a atmosférou utvárajú biosféru – prostredie, ktorom vznikol život. Atmosféru tvoria prevažne molekuly dusíka (78 %), kyslíka (21 %) a vzácne plyny, CO2, H a He. Spodné vrstvy sú presýtené vodnými parami, ktoré sa kondenzujú na prachových časticiach a utvárajú oblaky. Atmosferický tlak pri povrchu má hodnotu 100 KPa (teda 1 atmosféra).Prvý primitívny život vznikol na Zemi krátko pred 4 mld rokov. V tomto období bol ešte voľný vodík, ktorý bol nutný pre vznik organických látok. Z častíc kyslíka sa časom slnečným žiarením utvorila ozónová vrstva, ktorá začala chrániť povrch Zeme pred škodlivým ultrafialovým žiarením. Atmosféra sa začala obohacovať o dusík z rozkladu org. Látok. Počas prvých dvoch miliárd rokov sa tak utvorili špecifické podmienky pre rozvoj vyššej formy života na Zemi.Stála cirkulácia ovzdušia v nižších vrstvách atmosféry spôsobuje, že zloženie atmosféry sa do výšok 100 až 150 km prakticky nemení.

Vyššie sa menia molekuly dusíka a kyslíka na atómy. Od 800 km začína v atmosfére prevládať He a od 1600 km H. Atmosféra končí 4000 km nad povrchom. Atmosféru delíme na 5 vrstiev. Tesne nad povrchom je troposféra. Tvorí takmer 80 % hmotnosti celej atmosféry. Nachádzajú sa v nej takmer všetky vodné pary a prachové častice. Typickou črtou pre troposféru je pokles teploty o 6 stupňov na km.Priemerná teplota na povrchu je 15 stupňov (najnižšia -89,2 stupňov a najvyššia 57,8). Hustota vzduchu dosahuje na Zemi 1,22.10-3 g/cm3 (teda 2,55.1019 molekúl na 1 cm3). Troposféru vo výškach 9 až 12 km strieda stratosféra (do výšky 35 až 40 km).Jej charakteristickou črtou je stála teplota -55 stupňov. Ďalšia vrstva je mezosféra, jej teplota najprv vzrastá do 0 stupňov a potom klesá na -65 stupňov. Vo výške 60 až 80 km sa začína ionosféra. Ionizáciu atmosféry spôsobuje krátkovlnne a korpuskulárne slnečné žiarenie.

Oblasť nad 800 až 1000 km nazývame exosférou. Z tejto sféry neustále unikajú atómy do medziplanetárneho priestoru. Magnetosféra je ochranný štít proti vysokoenergetickými časticami slnečného vetra a kozmickému žiareniu. Začína sa vo výškach 1000 km2.3.1 MesiacDruhý najjasnejší objekt na oblohe je Mesiac. Náš Mesiac je 5. najväčší mesiac v sústave.Pri najväčšom zblížení je vzdialený 362 400 km. Rotácia mesiaca okolo vlastnej osi je viazaná teda jej dĺžka sa rovná dĺžke obehu okolo Zeme, čo spôsobuje že vidíme stále len jednu stranu.Stredný priemer Mesiaca je 3476 km, hmotnosť 7,35.1022 Kg, gravitačné zrýchlenie je 1,62m/s2, úniková rýchlosť je 2,4 km/s. Mesiac nemá mag. pole ani atmosféru (iba pseudosféru). Dnes sa predpokladá, že Mesiac vznikol zrážkou planetosimály veľkosti Marsu s mladou Zemou (pred 4,6 mld. rokmi).2.4 MarsVzdialenosť Marsu od Slnka sa mení od 1,38 AU po 1,55 AU. Mars obieha okolo Slnka strednou rýchlosťou 24,13 km/s raz za 686,98 dňa. Priemer Marsu je 6768 km, teda iba niečo vyše polovičného priemeru Zeme.

Jeho hmotnosť je 6,42.1023 Kg, gravitačné zrýchlenie je 3,77 m/s2 a úniková rýchlosť 5,03 km/s. Teploty na Marse sú pre jeho veľkú vzdialenosť od Slnka nižšie ako na Zemi a pre riedku atmosféru veľmi kolíšu -130 až +30 stupňov. Mars sa otočí raz za 24 h 37 min 22,66 s okolo osi.Vzdušný obal Marsa je oveľa menší a redší ako Zeme. Pri povrchu dosahuje tlak 400 až 700 Pa. V atmosfére Marsa je až 95 % oxidu uhličitého, ďalej argón, kyslík, vodná para, kryptón a xenóm. Charakteristickými oblakmi červenej planéty sú žlté prachové oblaky z prachových častíc, ktoré vietor dvíha do niekoľkokilometrových výšok nad povrch.Mars je po Zemi najvhodnejšou planétou na vznik a vývoj života. V istom období svojho vývoja v minulosti maj na to celkom dobré podmienky. No zdá sa, že boli pri prikrátke na vznik živej hmoty. Mars bude hlavnou planétou slnečnej sústavy, na ktorú sa v budúcnosti zameria vedecký výskum. Táto planéta poskytuje najlepšie podmienky na kolonizáciu.2.5 JupiterJupiter je s hmotnosťou 1,9.1027 Kg najhmotnejšia planéta. Od Slnka je priemerne vzdialený 5,2 AU a obehne ho s rýchlosťou 13,06 km/s za 11,86 roka. Jupiter sa formoval pravdepodobne ako hviezda. No pre malú hmotnosť sa do štádia hviezdy nikdy nedostala.

Jupiter sa podobne ako Slnko skladá z vodíka a hélia v pomere 5:1. Gravitačné zrýchlenie tu dosahuje 23,64 m/s2 a úniková rýchlosť 59,48 km/hPod atmosférou Jupitera sa rozkladá vodíkový oceán, kde hĺbka siaha do tretiny planéty.Jadro Jupitera je pravdepodobne skalisté, obsahuje všetky ťažké kovy. Mraky v horných vrstvách atmosféry sa pohybujú rýchlosťou až 45 000 km/h. Atmosféra je hrubá asi 4000 km.Jupiter má zo všetkých planét najsilnejšie mag. pole. Generuje ho hydromagnetické dynamo tekutého vnútra planéty.Jupiter má oficiálne 16, neoficiálne 28 mesiacov. Z mesiacov Jupitera sú pre nás zaujímavé najväčšie 4: Io (geologicky najaktívnejší v sústave), Európa, Ganymedes (najväčší v sústave) a Kalisto. Ostatné sú malé objekty zložené z vodného ľadu a skalných fragmentov.2.6 SaturnSaturn je planéta s najmenšou strednou hustotou v slnečnej sústave, jeho hustota je 0,69g/cm3. Planétu tvorí z 2/3 vodík a zvyšok pripadá na hélium a metán. Veľká hmotnosť planéty (5,68.1026 Kg) a nízka teplota (- 140 stupňov) neumožňujú únik molekulám planéty. Keďže sa Saturn neotáča ako ostatné planéty ale rovníková oblasť rýchlejšie ako oblasť na póloch je to najviac sploštená planéta.Jeden obeh okolo Slnka trvá 29,46 roka.

Saturn sa pohybuje vo vzdialenosti 9,54 AU s rýchlosťou 9,66 km/s. Saturn je svojím pôvodom podobný Jupiteru. Má 18 pomenovaných mesiacov (neoficiálne 30).Najcharakteristickejším znakom Sturna sú jeho prstence. Ležia v rovine Saturnového rovníka.Prstence majú jemnú štruktúru, ktorá sa neustále mení. Skladajú sa z niekoľkých stoviek samostatných prstencov. Prstence sú buď zvyškami materiálu protoplanetárneho mraku, ktorý sa v blízkosti hmotnej planéty nemohol sformovať na mesiac alebo ide o časť mesiaca (alebo mesiacov), ktoré Saturn slapovými silami postupne sťahoval a rozdrvil.2.7 UránSklon rovníka tejto planéty k rovine jeho dráhy je až 97,86 stupňov (najväčší sklon).Urán obehne Slnko raz za 84,01 roka s rýchlosťou 6,8 km/s. Urán s rotačnou dobou 17 h 14 min 24 s patrí k planétam s rýchlou rotáciou. Atmosféra planéty sa skladá z vodíka, hélia, čpavku a metánu. Povrch planéty je pravdepodobne pokrytý hrubou vrstvou ľadu z vody a amoniaku. Hmotnosť má 8,68.1025 Kg. Urán nemá vlastný zdroj tepla, tým do priestoru nevyžaruje viacej energie ako dostáva zo Slnka. Mag. pole Urána je tri razy silnejšie ako mag. pole Zeme. Sklon jeho osi k rotačnej osi planéty je až 55 stupňov. Urán má 21 doteraz objavených mesiacov (20 pomenovaných).2.8 NeptúnNeptún patrí rozmermi k planétam obrom. Má hmotnosť 1,02.1026 Kg. Okolo Slnka obieha vo vzdialenosti 30 AU s obežnou dobou 164,79 roka.

Neptún sa otočí okolo svojej osi za 16 h 3 min.Atmosféra Neptúna je oveľa redšia ako Urána, je najredšia z atmosfér veľkých planét. Tvoria ju vodík, metán a čpavok. Neptún má slabé mag. pole. Podobne ako u Uránu je jeho os sklonená k rotačnej osi planéty o 55 stupňov. Neptún sprevádzajú 8 mesiacov.2.9 PlutoPluto je najvzdialenejšia, najmenšia a najmenej jasná planéta v našej sústave. Má priemer iba 2274 km. Vzdialenosť planéty od Slnka je 39,53 AU. Slnko obehne za 248,54 roka. Okolo vlastnej osi sa otočí za 6,38 dňa. I keď je Pluto najvzdialenejšou planétou od Slnka časť jeho dráhy leží vnútri dráhy Neptúna. Atmosféra Pluta je rozsiahla, ale veľmi riedka. Skladá sa prevažne z metánu.3.0 PlanétkyOkolo Slnka obieha okrem planét aj veľa tisíc malých telies, znýmych ako planétky (nazývame ich aj asteroidy). Veľkosti planétok su rozmanité. Od najväčšieho Ceres, s priemerom 1025 km, až po veľkosti väčších meteoroidov (zo známych planétok ma iba 28 priemer nad 200 km). Tvar planétok je nepravidelný. Malá hmotnosť planétok nestačí na utvorenie guľovitého tvaru s vlastnou gravitáciou a atmosférou. Povrch sa dotvaroval vzájomnými zrážkami a samovoľným rozpadom. V súčasnosti evidujeme vyše 20 000 planétok s presnými dráhami.