referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Oto
Nedeľa, 5. decembra 2021
Slnečná sústava
Dátum pridania: 15.05.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: VISO
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 555
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 10.2
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 16m 0s
Pomalé čítanie: 25m 30s
 
Slnečná sústavaSlnečná sústava vznikla asi pre 4,6 mld. rokov z rozsiahlej plynovo-prachovej hmloviny. Vzájomné gravitačné zhlukovanie jednotlivých častíc hmloviny postupne sformovalo centrálnu hviezdu (Slnko), deväť planét ich 66 doteraz známych mesiacov, 6 veľkých planétok ako aj veľké množstvo menších planétok, komét a meteoroidov.Priestor medzi jednotlivými telesami sústavy nazývame medziplanetárna hmota – plyn a prach teda zvyšky po plynovo-prachovej hmlovine ako aj unikajúce atómy a molekuly z atmosfér planét a ich mesiacov, vyparený materiál z telies prechádzajúcich blízkym okolím Slnka i materiál uvoľňujúci sa z telies pri ich vzájomných zrážkach.Takmer celá hmotnosť slnečnej sústavy pripadá na Slnko.

Obsahuje z nej 99,866%1.1 SlnkoJe našou najbližšou hviezdou. Stredná vzdialenosť Zeme od Slnka je 149 597 892 km (teda 1 AU). Slnečné žiarenie ovplyvňuje celú slnečnú sústavu. Bez Slnka by neexistovali planéty ani život na Zemi. Slnko rozmerom a žiarením patrí k priemerným hviezdam hlavnej postupnosti, spektrálnej triedy G2V. Hmotnosť slnka je 1,989 . 1030 Kg, priemer 1 391 960 km. Gravitačné zrýchlenie na povrchu Slnka dosahuje 274,96 m/s2, úniková rýchlosť je 618,67 km/sSlnko je obrovská rotujúca plynová guľa s priemernou hustotou látky 1,41 g/cm3. Teplota v strede Slnka dosahuje 19 miliónov stupňov a hustota 130 g/cm3. Slnko sa skladá zo 70 % vodíka, 2 % hélia a zvyšné 2 % pripadajú na ostatné prvky. Povrchové vrstvy Slnka nerotujú ako tuhé teleso. Na rovníku je rotačný pohyb najrýchlejší , na póloch najpomalší. Perióda rotácie klesá z 25 dní na rovníku až na 35 dní v blízkosti pólov. Naše súčasné poznatky o vnútornej stavbe hviezd nám predstavujú Slnko ako obrovskú nukleárnu pec, v ktorej sa vodík mení na hélium. Pri takejto premene sa uvoľní veľké množstvo energie. Z 1g vodíka vznikne nielen hélium ale aj 1012 J energie.

Tento zdroj žiarivej energie Slnka, produkuje už 5 mld. rokov a bude produkovať najmenej ešte raz toľko. Každý štvorcový meter povrchu Slnka vyžiari za sekundu do priestoru 62,86.106 J energie, celý povrch 3,826.1026 J. Slnečné svetlo je biele, so spektrom zloženým od červenej až po fialovú.1.1.1 Povrch SlnkaNajnižšiu vrstvu slnečnej atmosféry, v ktorej sa utvára pozorované spojité a čiarové slnečné spektrum, nazývame fotosféra. Hrúbka fotosféry neprevyšuje 200 až 300 km. Priemerná teplota fotosféry dosahuje 5 512 stupňov. Charakteristickou črtou fotosféry je jej zrnitosť, granulácia. Jednotlivé zrná majú priemer od 200 do 1800 km, najčastejšie asi 700 km a oddelené tmavšími miestami. Škvrny na povrchu Slnka (viditeľné už voľným okom) sú oblasti s nižšou teplotou ako okolie (4000 až 4500 stupňov). Škvrny vznikajú v oblastiach so silnými mag. poľami, ktorých indukcia dosahuje až niekoľko 100 mT (čo je 1000-krát silnejšia ako v okolitom plyne). Priemer škvŕn je od 100 do 90 000 km. Najväčšie majú životnosť niekoľkých mesiacov.

Iným znakom aktívnych oblastí na povrchu Slnka sú zjasnené miesta fotosféry, ktoré nazývame fakulové polia. Predchádzajú vzniku slnečných škvŕn a trvajú aj po ich zámiku. Jednotlivé vlákna fakulových polí, tzv. fakuly, vznikajú anomálnym chodom teploty v aktívnych oblastiach. Vyššie vrstvy sú teplejšie, nižšie vrstvy zasa chladnejšie ako okolieVrstvu slnečnej atmosféry nad fotosférou nazývame chromosféra. Jej hustota je taká nízka, že pri pozorovaní slnečného disku žiarenie chromosféry zaniká v jeho jase. Chromosféra siaha do výšky 12 000 až 14 000 km nad fotosféru. Má jasno červené sfarbenie. Chromosféra je husto popretkávaná prúdmi vystupujúcich plynov , ktorých rýchlosť dosahuje asi 20 km/s, nazývame ich spikuly.Obrovské chladné oblaky, prevažne vodíkovej plazmy vyvrhnuté z povrchu nazývame protuberancie. Teplota protuberancii je v priemere 100-krát nižšia, a hustota 100-krát vyššia ako okolia. Kostrou protuberancie je silné mag. pole, intenzita ktorého je až asi 10-krát vyššia ako celkové mag. pole Slnka. Niektoré dosahujú výšky až 30 000 km nad povrch Slnka.

Medzi aktívne protuberancie patria výtrysky. Predstavujú koncentrovaný chromosférický materiál, vyvrhnutý rýchlosťou 100 až 250 km/s pozdĺž mag. siločiar, v ktorých intenzita mag. poľa vystupuje až na 10-2 T. Výtrysky dosahujú výšku až 200 000 km nad povrchom Slnka. Ich životnosť je len niekoľko desiatok minút.Slnkom je okrem elektromag. žiarenia aj zdrojom korpuskulárneho žiarenia , známeho pod názvom slnečný vietor. Častice, elektróny a ióny atómov, z ktorých sa korpuskulárne žiarenie skladá, unikajú zo Slnka a v oblasti Zeme dosahujú rýchlosť 300 až 400 km/s (rýchlosť vzdialenosťou od Slnka mierne vzrastá). Častice pri styku so zemskou atmosférou vyvolávajú polárne žiary a sú zdrojom porúch mag. pola Zeme. V medziplanetárnom priestore sa podieľajú na formovaní tvarov chvostov komét.Poslednú, najvyššiu vrstvu slnečnej atmosféry, korónu, môžeme pozorovať iba pri úplnom zatmení Slnka. Kovovomodré studené svetlo koróny vzniká rozptylom fotosférického svetla na voľných elektrónoch a prachových časticiach medziplanetárnej látky. Koróna sa začína nad chromosférou a rozprestiera sa ďaleko do medziplanetárneho priestoru. Niektorí astronómovia sa domnievajú, že siaha dokonca až za dráhu Zeme.

Počas 11-ročného slnečného cyklu maní svoj tvar, veľkosť aj intenzitu žiarenia. Najväčšia môže byť až 13 000 000 km (teda 15 až 20 násobok polomeru Slnka).1.1.2 Zatmenie SlnkaZatmenie Slnka patrí k nápadným, ale pomerne zriedkavým prírodným úkazom. Ľudia mu venovali veľkú pozornosť od najstarších čias.Zatmenie súvisí s pohybom Mesiaca okolo Zeme. Nastáva keď Mesiac vojde sčasti alebo celkom do spojnice Slnka a Zeme. Ak by sa Slnko, Zem a Mesiac pohybovali v jednej rovine, zatmenie Slnka by nastávalo pri každom nove. Mesiac sa však pohybuje v rovine k nej sklonenej pod uhlom 5,15 stupňa. Preto zatmenie nastane iba keď je Mesiac v nove a súčastne aj v rovine dráhy Zeme, alebo aspoň blízko nej.Rotácia Zeme, jej pohyb okolo Slnka ako i pohyb Mesiaca okolo Zeme zapríčiňujú posun mesačného tieňa po Zemskom povrchu od západu na východ rýchlosťou asi 0,6 km/s. Miesta, ktorým i prechádza mesačný tieň nazývame pásom totality. V jednom roku môže byť maximálne 5 a minimálne 2 slnečné zatmenia. 2.1 MerkúrMerkúr je najbližšou a druhou najmenšou planétou sústavy.

Veľká polos dráhy Merkúra je 57 900 000 km. Planéta obehne Slnko priemernou rýchlosťou 47,87 km/s za 87,969 dňa (najkratší „rok“ v sústave). Planéta rotuje okolo svojej osi veľmi pomaly, jedna otáčka trvá 58,646 pozemských dní. Merkúr má zo všetkých planét slnečnej sústavy najväčší teplotný rozsah (vyše 600 stupňov).Vysoká hustota Merkúra, aj keď veľmi slabé, no predsa prítomné mag. pole planéty svedčia, že planéta má veľmi masívne jadro, zložené prevažne z niklu a železa. Je pravdepodobne celé alebo aspoň sčasti roztavené (inak by pomalá rotácia Merkúra nestačila na utvorenie mag. poľa).Merkúr má primalú hmotnosť na to, aby dokázal udržať silnejšiu vrstvu atmosféry. Gravitačné zrýchlenie na povrchu je 3,75 m/s2 teda iba tretina zrýchlenia na povrchu Zeme, úniková rýchlosť je 4,27 km/s. Nemá prakticky nijakú atmosféru. Vo výške 1500 km nad povrchom planéty je koncentrácia plazmy o niečo väčšia ako v slnečnom vetre, čo nasvedčuje, že planéta má magnetosféru.2.2 VenušaVenuša je v poradí druhou od Slnka, vzdialená od neho 108 200 000 km.

Rozmerom a hmotnosťou sa zo všetkých planét najviac podobá Zemi. Priemer má 12 104 km. Okolo Slnka obieha po takmer kruhovej dráhe s rýchlosťou 35 km/s. Jeden rok na Venuše trvá 224,7 dní. Gravitačné zrýchlenie na povrchu planéty dosahuje 8,85 m/s2, úniková rýchlosť 10,35 km/s. Venuša na rozdiel od Zeme nemá mag. pole (a teda ani magnetosféru). Venuša sa okolo rotačnej osi otáča zo všetkých planét najpomalšie, raz za 243,16 dňa. Z toho vyplýva že jeden rok je tu kratší ako jeden den. Okrem toho sa podobne ako Urán a Pluto otáča opačným smerom (retrográdne).Venuša je po Slnku a Mesiaci najjasnejším objektom na oblohe.Povrch Venuše zakrýva hustá vrstva nepriehľadných mrakov, ktoré odrážajú 60 % slnečného žiarenia. Atmosféra Venuše sa končí vo výške 1000 km nad povrchom planéty vodíkovou korónou. Tá tvorí rozhranie medzi atmosférou planéty a medziplanetárnym priestorom. Asi 300 km nad povrchom prevláda v atmosfére hélium, nižšie je to 97 % oxidu uhličitého, 3% dusíka 0,1 % kyslíka a kyseliny sírovej, ktorá spôsobuje špinavo žltý odtieň atmosféry.

Slnečné žiarenie spôsobuje rozpad molekúl atmosféry na atómy. Cirkuláciou horných vrstiev atmosféry sú atómy unášané zo slnečnej strany Venuše na stranu odvrátenú od Slnka. Tak prichádza k ochladeniu, pričom sa opäť spájajú na molekuly. Pri tomto procese dochádza k uvoľneniu množstva žiarenia, ktoré pozorujeme ako žiariacu auróru nad nočnou stranou Venuše.Venuša má zo všetkých planét najvyššiu povrchovú teplotu. Od výšky asi 100 km nad povrchom Venuše začína teplota smerom dolu stúpať. Na povrchu dosahuje 460 až 480 stupňov. Tlak na povrchu Venuše predstavuje 90 atmosfér (teda 9 MPa).Asi 70% povrchu utvára rovinatý terén, ktorý neprevyšuje stredný polomer planéty. Rovinaté, kruhovité plochy v priemere niekoľkých 100 km pokrývajú ďalších 20% povrchu Iba 10 % povrchu tvoria pohoria.2.3 ZemZem je takmer guľovitého tvaru, so sploštenými pólmi. Rovníkový priemer Zeme, 12 756, 284 km, je o 42,77 km väčší ako priemer Zeme medzi pólmi. Hmotnosť Zeme je 5,974.1024 Kg. Gravitačné zrýchlenie na rovníku má hodnotu 9,78 m/s2 a úniková rýchlosť zo Zeme je 11,17 km/s. Zem je najbližšie k Slnku začiatkom januára – 147 097 149 km, najďalej začiatkom júla – 152 098 704 km.

Pohybuje sa priemernou rýchlosťou 29,79 km/s.Vek Zeme sa odhaduje na 4,6 mld rokov. Pravdepodobne vznikla spojením viacerých planetosimál (malé telesá), ktoré sa prvé sformovali v ranom štádiu vývoja slnečnej sústavy. Teplo, ktoré vzniklo pri zrážkach planetosimál a neskôr teplo z rozpadu rádioaktívnych látok, roztavilo väčšiu časť materiálu formujúcej sa Zeme. V takomto štádiu Zem zotrvala prvú miliardu rokov. Počas tohto obdobia sa diferencoval zemský materiál. Ťažké prvky klesali do stredu telesa, kde sa utvorilo jadro. Ľahší materiál utvoril plášť okolo jadra, prchavé prvky zase prvotnú atmosféru.Vnútro Zeme delíme na päť vrstiev s odlišnými štrukturálnymi, fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami. Najvrchnejšou z nich je zemská kôra. Jej hrúbka na kontinentoch dosahuje 30 až 60km, pod oceánmi menej, 4 až 8 km. Skladá sa prevažne zo žuly a čadiča so strednou hustotou 2,8 g/cm3.Pod kôrou sa rozprestiera až do hĺbky 2900 km zemský plášť. Ten sa rozdeľuje na vrchný a spodný plášť. Plášť obklopuje jadro, ktoré sa tiež z vonkajšieho a vnútorného.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Slnečná sústava SOŠ 2.9798 517 slov
Slnečná sústava SOŠ 2.9575 1933 slov
Slnečná sústava SOŠ 2.9708 248 slov
Slnečná sústava SOŠ 2.9860 204 slov
Slnečná sústava SOŠ 2.9859 1971 slov
Slnečná sústava SOŠ 2.9850 255 slov
Slnečna sústava SOŠ 2.9990 510 slov
Slnečna sústava SOŠ 2.9816 280 slov
Slnečná sústava SOŠ 2.9632 3077 slov
Slnečná sústava SOŠ 3.0224 1057 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.