Môžeme si vypočítať spotrebu benzínu, z toho odvodiť náklady na cestu a mnoho iných vecí, ktoré môžu byť dôležité a môžu nám pomôcť pri plánovaní nejakej dlhšej cesty autom.
Lietadlo pri štarte musí vyvinúť veľké zrýchlenie a dosiahnuť veľkú rýchlosť, aby dokázalo vzlietnuť a letieť.
Najväčšia rýchlosť akou sa telesá môžu teoreticky pohybovať je rýchlosť svetla. To znamená, že nič sa nemôže pohybovať rýchlejšie ako svetlo. Toto vyslovil v roku 1905 nemecký fyzik Albert Enstein (1879-1955) vo svojej špeciálnej teórii relativity.

Gravitácia
Keď som už spomenul jedného fyzika spomeniem aj ďalšieho. Je ním anglický fyzik Isaac Newton. Ten v roku 1687 sformuloval pohybové zákony a gravitačný zákon.
Zem obieha okolo Slnka a pohybuje sa pri tom asi 50krát rýchlejšie ako náboj vystrelený z pušky. Na obežnej dráhe udržuje zemeguľu veľká sila – gravitácia. Gravitácii podlieha všetko; je to sila ktorá priťahuje telesá jedno k druhému. Jej veľkosť závisí od toho aký je objekt ťažký; najväčšmi sa teda prejavuje pri obrovských telesách, akými sú napríklad planéty. Gravitačná sila priťahuje aj nás hoci to necítime. Zemská príťažlivosť nás udržiava na povrchu Zeme bez ohľadu na to, kde sa nachádzame. Gravitácia totiž pôsobí vždy do stredu Zeme. Niekedy však uvidieť alebo pocítiť jej dôsledky: napríklad keď kráčame hore schodmi, musíme vynaložiť určitú námahu, lebo prekonávame gravitačnú silu.

Voľný pád
Zemská príťažlivosť spôsobuje, že padajúce telesá zväčšujú svoju rýchlosť. Táto rýchlosť nezávisí od ich hmotnosti: ľahký predmet padá rovnako rýchlo ako ťažký – ak naň nepôsobí odpor vzduchu. Prvýkrát si to všimol taliansky vedec Galileo Galilei (1564-1642).
Napríklad: Ak z nejakej výšky pustíme vajce a kameň, padajú rovnako rýchlo a dopadnú na zem naraz, napriek tomu, že vajce je oveľa ľahšie ako kameň. A nakoniec sa vajce ešte aj rozbije.

Ťažisko
Veľký a nemotorný predmet, ako je napríklad rebrík, sa najlepšie nesie tak, že ho uchopíme v strede. V tomto bode, ktorému hovoríme ťažisko alebo hmotný stred, sa váha rebríka vyrovnáva. Teleso s veľkou a ťažkou podstavou má ťažisko nízko, preto sa len tak ľahko neprevráti. Toto sa využíva napríklad pri stavbách budov. Zistili to už aj staroveké civilizácie, keď stavali pyramídy. Tento typ stavby má veľkú základňu a postupne smerom nahor sa objekt zužuje a preto sú tieto stavby veľmi stabilné. Pri konštruovaní automobilov a ostatných dopravných prostriedkov sa výpočtami zisťuje ťažisko a podľa toho sa navrhuje rozmiestnenie agregátov a iných častí vozidla.

Odstredivá sila
Pohyb po kruhovej dráhe, napríklad na kolotoči, alebo v autobuse v zákrute, nás vynáša do strany, von zo stredu kruhu. Mame pocit, akoby nás vytláčala nejaká sila. V skutočnosti je tato odstredivá sila iba ilúziou, klamom. Tieto javy sa využívajú v laboratóriách (odstredivky).