Hviezda tohto typu po nejakých 10 miliárd rokov po svojom vzniku spotrebuje svoje vodíkové palivo a jej jadre zostane hlavne hélium. Pretože nemá žiadne palivo k horeniu, neexistuje ani dostatočné množstvo žiarenia, ktoré by zabránilo kolapsu hviezdy pod vplyvom gravitácie. Tento kolaps uvoľní dostatok energie k zahriatiu okolitej hmoty. Vodík, ktorý obsahuje vonkajší obal hviezdy prechádza termonukleárnou reakciou a uvoľní ďalšiu energiu, takže hviezda svieti ďalej a jasnejšie, ale červenkastým svetlom. Súčasne sa rozpína a stáva sa mnohokrát väčšou. Teraz sa hviezda nazýva červený obor.
Pri tomto rozpínaní Slnko pohltí takmer všetky planéty. Pri tomto rozpínaní sa drastický zmenia prírodné podmienky na Zemi. Stane sa neobývateľnou. Jadro červeného obra po spotrebovaní vodíka sa naďalej zmršťuje a jeho teplota stúpa nad 100 miliónov °C. Teraz nastáva ďalší typ reakcie jadrovej syntézy, pri nej sa hélium zlučuje na uhlík. Pritom sa uvoľní energia, ktorá spôsobí, že hviezda bude svietiť ďalších 100 miliónov rokov. Keď hélium dôjde, jadrové reakcie prestanú a celá hviezda sa začne zmršťovať pod vplyvom gravitácie, až sa zmršti na teleso len o málo väčšie ako Zem. Energia uvoľnená kolapsom spôsobí, že hviezda po nejaký čas jasne svieti. Teraz sa
nazýva biely trpaslík. Hmota vo vnútri bieleho trpaslíka ja veľmi stlačená, a preto má veľkú hustotu. Čajová lyžička by na nej vážila niekoľko tisíc ton. Planéty

Planéty sú vesmírne telesa, ktoré sa pohybujú okolo Slnka v rôznych vzdialenosťach a rôznymi rýchlosťami. Pohybujú sa po eliptických dráhach alebo obežných dráhach v rovnakom smere. Nemajú vlastné svetlo, iba ho odrážajú. V poradí od Slnka to sú: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún a Pluto. Rozdeľujeme ich do dvoch skupín:
1. planéty pozemského typu- terestrické
– sú to skalnaté telesá podobné Zemi, podobajú sa hmotnosťou, veľkosťou a chemickým zložením(oxidmi železa, kremíka a horčíka), patria sem
planéty Merkúr, Venuša, Zem a Mars






2. veľké planéty- jupiterovské planéty
– sú omnoho väčšie ako Zem, ale ich hustota ja veľmi malá
( priemerná hustota Saturna je dokonca menšia ako hustota vody) a od Zeme sa líšia aj chemickým zložením: obsahujú predovšetkým vodík a hélium, patria sem planéty Jupiter, Saturn, Urán a Neptún.

Jupiter je zďaleka najväčšou planétou. Jeho priemer je 142 0800 kilometrov, čo je jedenásťkrát viac ako priemer Zeme. Najmenšou planétou je deviata planéta Pluto, jej priemer je2 284 kilometrov.
Jupiterovské planéty sa od terestrických planét líšia i v iných ohľadoch.