Sú stredami svojich vlastných sústav, pretože okolo každej z nich obieha niekoľko mesiacov. Naproti tomu terestrické planéty majú spolu len tri mesiace. Jupiterovské planéty sú taktiež obklopené prstencami. Saturn ich má najkrajšie.
Planéty od Merkúru po Saturn sú viditeľné voľným okom, ostatné iba ďalekohľadom. Vesmírne sondy doteraz prebádali všetky planéty až po Neptún. Ktorý v roku 1989 skúmala sonda Voyager 2. Jedinou planétou, ktorú sonda ešte nepreskúmala je Pluto, pretože k nej ešte neprišla. Tabuľka s informáciami o planétach

Merkúr Venuša Zem Mars Jupiter Saturn Urán Neptún Pluto
Vzdialenosť od Slnka v mil. Km 57,9 108,2 149,6 227,9 778,4 1423,9 2865,8 4489,6 5892,7
Doba obehu okolo Slnka v rokoch 0,247 0,615 1 1,881 11,862 29,458 84,015 164,788 248,43
Polomer v tis. Km 2,439 6,052 6,378 3,397 71,412 60,268 25,662 24,764 1,142
Hmotnosť / Zem=1/ 0,382 0,949 1 0,533 11,209 9,449 4,023 3,883 0,179
Doba otočenia okolo osi 58,65d 243,01d 23,93h 24,62h 9,92h 10,67h 17,24h 16,11h 6,39h
Teplota na povrchu v °C 250 475 15 -53 -150 -175 -217 -216 -230
Počet mesiacov 0 0 1 2 28 30 21 8 1


Úlomky slnečnej sústavy

Medzi obežnou dráhou Marsu a Jupiteru existuje v slnečnej sústave veľká medzera, v ktorej by sme mohli očakávať nejakú planétu. Miesto toho sa tam nachádza roj omnoho menších telies, ktoré nazývame planétky. Najväčšia z nich sa volá Ceres, ktorá ma priemer 1 000 kilometrov. Ale väčšina z nich približne 2 500 doteraz objavených planétok je omnoho menšia, sú to zhluky skál mieriacich prinajlepšom len niekoľko kilometrov. Väčšina planetiek obieha okolo Slnka vo vnútri širokého pásu medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera. Niektoré však majú obežné dráhy, ktoré ich omnoho ďalej od Slnka, ale zároveň aj omnoho bližšie k Slnku, ba niekedy celkom blízko Zemi. Zrážka Zemi s planétkou nie je vylúčená.








Planétky sú však príliš malé a voľným okom ich nevidíme.