Oznamovacie sústavy

Základným dorozumievacím prostriedkom ľudí je reč, ktorá sa prenáša zvukovým vlnením. Ak zvukové vlnenie prináša príjemcovi nejakú správu alebo informáciu, hovoríme o akustickom signály. Správa v oznamovacej technike sa nazýva každá skutočnosť, ktorú treba oznámiť z jedného miesta na iné bez ohľadu na vzdialenosť, formu správy alebo použitý oznamovací prostriedok. Na prenos správ sa používa oznamovacia sústava. (Fyzika pre 3.ročník gymnázia, s.216)

Schéma oznamovacej sústavy

Prvú časť oznamovacej sústavy tvorí zdroj správ Z, z ktorého informácia vychádza napr. Vo forme akustického signálu. Keďže prenos signálov v oznamovacích sústavách sa uskutočňuje elektromagnetickým poľom, takže treba premeniť energiu akustického signálu na elektromagnetickú energiu. Na premenu energie sa používajú elektroakustické meniče, napr. mikrofón M, v ktorom sa mechanické kmitanie mení na elektrické. V časti K sa signál upraví do tvaru vhodného na prenos. Potom postupuje v pôvodnom tvare, alebo sa upraví do kódu ( Morseova abeceda), alebo sa upravujú podľa modulácie. Vlastný prenos môže prebiehať po oznamovacom vedení SV, ktoré má tvar kábla alebo vodičov telefónnej siete. Často sa prenos v tvare elektromagnetického vlnenia uskutočňuje aj voľným prostredím. Na tento účel slúži vysielač V a prijímač P. Takú oznamovaciu sústavu nazývame rádiokomunikačná sústava. V prijímacom zariadení D sa signál dekóduje- premení sa na pôvodnú správu.
No a výstupným členom sústavy je znova elektroakustický menič- reproduktor R. V ňom sa elektromagnetická energia signálu premieňa späť na energiu zvukového vlnenia.
V oznamovacej sústave pôsobia na prenášaný signál rozličné vplyvy, ktoré spôsobujú
šum. Môžu ho spôsobiť atmosferické poruchy, kozmické vplyvy, nepravidelný pohyb elektrónov vo vodičoch, indukcia nepravidelne premenlivých napätí a pod.
Takou oznamovacou sústavou je aj rozhlas, telefón, telegraf, televízia, dokonca aj mobilný telefón.

Túto oznamovaciu sústavu môžeme ukázať na príklade rozhlasového vysielania.

Vysielanie:
Na začiatku každého rozhlasového vysielania je skutočný zvuk, či je to hudba, reč alebo iný druh zvuku. V rozhlasovom štúdiu od svojho zdroja zvukovými vlnami do okolitého prostredia. Zvukové vlny dopadnú na mikrofón, v ktorom sa ich energia mení na energiu elektromagnetickú. Vznikne striedavý elektrický signál, ktorého frekvencia je zhodná s frekvenciou zvukových vĺn.

Tento signál nízkofrekvenčných mikrofónov sa potom zosilňuje nízkofrekvenčným zosilňovačom. Upravuje sa v zvukovej reči a znova zosilňuje na napätie potrebné na diaľkový prenos do vlastného vysielača a to zvyčajne káblovým prenosom. Vo vysielači sa nízkofrekvenčný signál zoslabený diaľkovým prenosom znova zosiluje v nízkofrekvenčných zosilňovačoch. Nízkofrekvenčný signál z koncového zosilňovača má už pomerne veľký výkon, jeho frekvencia a priebeh je však rovnaký ako na výstupe v réžií. Týmto signálom by bolo možné napájať priamo reproduktory. Keby sme ho však priviedli na anténu vysielača, nešírili by sa z nej do priestoru elektromagnetické vlny. Pre tento účel je vhodný len vysokofrekvenčný signál, ktorý však zasa nemožno v reproduktore zmeniť na zvukové vlny. Zostáva teda riešenie, že do antény vysielača treba privádzať vysokofrekvenčný signál, do ktorého je určitým spôsobom zapísaný nízkofrekvenčný signál, ktorý chceme prenášať. Tomuto zápisu hovoríme modulácia. Nízkofrekvenciu nazývame modulačnou a vysokofrekvenciu nosnou, lebo slúži na prenos nízkej frekvencie priestorom pomocou elektromagnetických vĺn.

Prenos:
Nosná frekvencia vzniká v oscilátore budiča vysielača, zosiluje sa vysokofrekvenčným zosilňovačom a spolu s nízkofrekvenčným signálom prichádza do modulátora. Modulátor je spravidla spojený s koncovým stupňom vysielača, z ktorého nosná frekvencia prichádza do antény vysielača.

Prijímanie:
Úlohou zosilňovača v prijímači je presne obrátená funkcia vysielača. Vysokofrekvenčná časť prijímača musí vybrať zo všetkých zachytených signálov spoločnou anténou len jeden a podstatne ho zosilniť. Pri tomto výbere hrá základnú úlohu paralelný rezonančný obvod, ktorého možno zmenou kapacity naladiť na žiadaný modulovaný signál niektorej vysielacej stanice. Za vysokofrekvenčnou časťou prijímača nasleduje demodulátor , ktorého úlohou je oddeliť modulačný nízkofrekvenčný signál od nosného. Za demodulátorom pracuje nízkofrekvenčný zosilňovač, ktorý zosiluje nízkofrekvenčný signál na úroveň, ktorá je potrebná na vybudenie reproduktora. Reproduktor premení nízkofrekvenčný elektrický signál na zvukové vlnenie totožné zo zvukovým vlnením v štúdiu vysielača.