Slávne osobnosti astronómie Barnard, Eduard Emerson, 1857-1923 - americký astronóm, člen Národnej AV, priekopník astrofotografie. Objavil veľa premenných hviezd, dvojhviezd a komét. Roku 1892 objavil piaty Jupiterov mesiac. Pomenovaná je po ňom hviezda s najväčším vlastným pohybom (Barnardova hviezda), kt. objavil r. 1916. Brahe, Tycho, 1546-1601 - dánsky astronóm, najvýznamnejší pozorovateľ z éry pred vynájdením ďalekohľadov. Pracoval na dvore cisára Rudolfa II., r. 1572 podrobne študoval supernovu v súhvezdí Kasiopeja. Neprijal Kopernikovu heliocentrickú sústavu, zostavil vlastnú schému slnečnej sústavy, v kt. planéty obiehajú okolo Slnka a spolu s ním okolo Zeme. Jeho prezízne pozorovania Marsu poslúžili J. Keplerovi pri objave zákonov pohybu planét.

Braun, Wernher von, 1912-1977 - nemecký raketový konštruktér, ktorý vyvinul strely V-2 a nosnú raketu na Mesiac Saturn V. Práca von Brauna o raketových motoroch v 30. rokoch vyústila do jeho vymenovania za technického riaditela raketového závodu v Peenemunde, kde pocas 2. svetovej vojny vyvinul raketovú zbran na kvapalné palivo V-2. V rokoch 1942 až 1945 vyrobili viac než 5 000 striel typu V-2. Po vojne von Braun pracoval v Novom Mexiku (USA). Tu navrhol raketu Redstone (iba jednostupnová), ktorá v roku 1958 vyniesla na obežnú dráhu prvú americkú družicu Explorer 1 a v roku 1961 vyniesla Alana Sheparda na prvú suborbitálnu dráhu v projekte Mercury. V roku 1960 von Braun prevzal vedenie v Marshall Space Flight Center v Alabame, kde vyvinul rakety Saturn, ktoré sa použili pri vyslaní cloveka na Mesiac v programe Apollo.Bruno, Giordano, 1548-1600 - taliansky filozof, pôvodne mních, zástanca heliocentrizmu a učenia mnohosti svetov. Vydal dielo O nekonečnosti svetov, pre ktoré ho inkvizícia väznila a upálila.

Cassini, Giovanni, 1625-1712 - taliansky astronóm, profesor astronómie na Univerzite v Bologni, sa venoval meraniu času, za ktorý sa Jupiter, Venuša a Mars raz otočia okolo svojej osi. Objavil aj štyri Saturnove mesiace a medzeru medzi prstencami planéty. Cassiny naznačil, že prstence nie sú celistvým útvarom, ale tvoria ich samostatné kamene. V roku 1669 odišiel do Francúzska, aby pomohol pri výstavbe Parížskeho observatória. Meral vzdialenosť medzi Zemou a Marsom a výsledok použil na výpočet vzdialenosti Slnka od Zeme. Odmietal však prijať myšlienku, že Zem obieha okolo Slnka, alebo, že gravitácia je univerzálna sila. Jeho syn i vnuk sa stali riaditeľmi Parížskeho observatória.

Ciolkovskij, Konstantin, 1857-1935 - ruský priekopník teórie kozmických letov. Sputnik 1 bol vypustený na pamiatku stého výročia jeho narodenia. Ciolkovskij vypracoval teórie raketovej techniky, ale nemal zdroje na postavenie rakety. Okolo roku 1898 vypracoval teóriu, ktorá ukázala, koľko paliva spotrebuje raketa a ako jej rýchlosť závisí od ťahu motorov. Jeho kniha Exploration of Cosmic Space by Means of Reaction Devices (1903) obsahovala návrhy rakiet poháňaných kvapalným vodíkom a kyslíkom. Veľmi sa podobajú tým, ktoré sa používajú v súčasnosti. Poukazoval tiež na to, že na prekonanie gravitačného poľa Zeme budú potrebné viacstupňové rakety, a navrhol, že by mohli byť usporiadané jedna na druhej (ako pri americkom Saturne V), alebo umiestnené jedna vedľa druhej (ako pri ruských kozmických nosičoch). Eddington, Arthur, 1882-1944 - anglický astronóm, ktorý ukázal, ako možno vypočítať z povrchových čŕt hviezdy fyzikálne vlastnosti jej vnútra. Eddington po štúdiách v Cambridge pracoval v Greenwichskom kráľovskom observatóriu. Neskôr sa vrátil do Cambridge, kde sa stal riaditeľom observatória na celých 31 rokov. Predložil teóriu vnútornej stavby hviezd, objavil vzťah medzi hmotnosťou hviezdy a jej svietivosťou, zdôraznil, že jadrová syntéza je zdrojom energie hviezdy a zmeral, o koľko sa svetelný lúč odchýli od svojej dráhy v gravitačnom poli telesa. Vypočítal aj hmotnosť vesmíru, pričom tvrdil, že konštanty, napríklad rýchlosť svetla, od nej závisia. Ako skúsený spisovateľ bol vynikajúcim popularizátorom astronómie i Einsteinovej všeobecnej teórie relativity.

Einstein, Albert, 1879-1955 - nemecký teoretický fyzik, od r. 1933 žil v USA. Pokladá sa za najvýznamnejšieho teoretického fyzika 20. storočia. Zaslúžil sa o zásadný rozvoj viacerých oblastí fyziky. Vytvoril špeciálnu (1905) a všeobecnú teóriu realitivity (1916), ktorá ako zovšeobecnená gravitačná teória je základom modernej kozmológie a relativistickej astrofyziky. Jeho práce podstatne ovplyvnili vývoj astronómie (posun Merkúrovho perihélia, ohyb svetla v gravitačnom poli, červený posun, gravitačný kolaps atď.). Roku 1921 dostal Nobelovu cenu za objav fotoelektrického zákona a za zásluhy o teoretickú fyziku.

Galilei, Galileo, 1564-1642 - taliansky fyzik, matematik a astronóm. Roku 1609 ako prvý pozoroval oblohu ďalekohľadom vlastnej konštrukcie. Objavil štyri Jupiterove mesiace (nazývané aj G. mesiace), škvrny na Slnku, Venušine fázy, krátery na Mesiaci. Jeho dielo Dialóg o dvoch systémoch sveta malo rozhodujúcu úlohu v boji za heliocentrizmus. Goddard, Robert, 1882-1945 - americký vynálezca a raketový inžinier, ktorý v roku 1926 ako prvý na svete zostrojil a vypustil raketu na kvapalné palivo. Bol raketovým priekopníkom. Vlastná krajina však jeho prácu prevažne ignorovala. Od malička bol fascinovaný myšlienkou cestovania do kozmu a experimentoval na Clarkovej univerzite v Massachusetts, kde pracoval ako doktorand a 30 rokov tam potom prednášal fyziku. V roku 1919 publikoval teóriu raketovej techniky, nevediac o teóriách Konstantina Ciolkovského spred dvoch desaťročí. V 30. rokoch 20. storočia odpálil svoju prvú stabilizovanú raketu. Mala motor na kvapalné palivo, ktorý využíval benzín a kvapalný kyslík nasávaný do spaľovacej komory. Tento úspech pritiahol ďalšie financie a Goddard pokračoval vo výrobe rakiet s gyroskopickým ovládaním a tryskovými kormidlami.

Halley, Edmond, 1656-1742 - anglický astronóm a matematik, ktorý dokázal, že niektoré kométy sú periodické a predpovedal, kedy sa vráti Halleyho kométa. Halley pracoval pre Kráľovskú spoločnosť. Bol priateľom Isaaca Newtona a v 80. rokoch 17. storočia mu pomohol pripraviť knihu Principa. V roku 1698 sa Halley stal kapitánom Anglického kráľovského ľodstva, plavil sa cez severný a južný Atlantický oceán, meral odchýlky magnetického kompasu a dúfal, že objaví mechanizmus na meranie zemepisnej dĺžky. Nakreslil prvú mapu južnej oblohy. Zistil, že hviezdy sa pohybujú. Najznámejší je však predpoveďou, že Halleyho kométa sa vracia k Slnku každých 76 rokov. Neskôr sa stal profesorom matematiky v Oxforde a druhým kráľovským astronómom Anglicka.

Herschel, William, 1738-1822 - Astronóm nemeckého pôvodu, ktorý vyrobil vynikajúce zrkadlové dalekohľady a objavil Urán. V roku 1757 sa Herschel presťahoval z Hannoveru do Anglicka, kde sa živil ako hudobník. V roku 1766 ho angažovali ako organistu v meste Bath. Tu začal konštruovať dalekohľady a brúsiť kovové zrkadlá. V roku 1781 vyskúšal jeden zo svojich dalekohľadov pred domom a náhodou objavil planétu Urán (najprv si myslel, že to je kométa). To ho tak preslávilo, že do roka sa vzdal hudby a stal sa kráľovským astronómom. Postavil najväčší dalekohľad na svete so 100 cm zrkadlom, ktorý používal na prehliadku oblohy a našej Galaxie. Veľmi mu pomáhala jeho sestra Caroline. William objavil stovky hmlovín a zistil, že Slnko sa pohybuje smerom k súhvezdiu Herkules. Jeho syn John (1792-1871) sa stal tiež slávnym astronómom. Hoyle, Fred, nar. 1915 - anglický astrofyzik, ktorý ukázal, ako vo hviezdach vznikajú prvky, a ktorý tvrdil, že vesmír bol v ustálenom stave. Hoyle celý život pracoval na Univerzite v Cambridge v Anglicku, okrem 10 rokov, kedy pôsobil v Hale Observatory v Kalifornii, kde spolupracoval s Williamom Fowlerom (1911-95). V roku 1957 ukázali, ako by mohli vznikať vo vnútry hviezd prvky, napríklad lítium, uhlík, kyslík a železo. Keď veľké hviezdy nakoniec explodujú ako supernovy, tieto prvky sa rozptýlia do kozmického priestoru a znova sa použijú pri vzniku druhej generácie hviezd. V roku 1948 Hoyle spolu s Thomasom Goldom a Hermannom Bondim predložili teóriu tzv. kvázistacionárneho modelu vesmíru, ktorá stratila podporu v roku 1965 po objave reliktového žiarenia.