Zdroje nízkofrekvenčných zvukov sú aj v motorových rušňoch,kde sa vyskytujú veľké kmitajúce plochy a objemy. Tu je vyššia hladina infrazvuku najmä pre činnosť tekutinových systémov, kmitov celého vozidla a vetracích alebo chladiacich zariadení. Zdrojmi infrazvuku na elektrických rušňoch sú aj vetracie zariadenia, klimatizácia a vozidlové kmity. Relatívne veľká dĺžka konštrukcie osobných vozňov môže pre veľké amplitúdy kmitov počas jazdy alebo z dôvodu vlastných frekvencií vozidlovej skrine spôsobiť vznik infrazvuku.Túto skutočnosť potvrdili merania aj na rekonštruovaných veľkopriestorových osobných vozňoch pre IC (InterCity) vlaky ŽSR Všetky koľajové vozidlá sú vystavené turbulentnému prúdeniu vzduchu, ktoré najmä pri vyšších rýchlostiach spravidla býva príčinou vysokej hladiny infrazvuku. Okolie železničných tratí je zanedbateľne zaťažené infrazvukom od prechádzajúcich vlakov. Nie je však vylúčené, že napríklad väčšie sklené plochy v obytných zónach nemôžu vyžarovať nepríjemné počuteľné zvukové vlny ako dôsledok rezonančných účinkov infrazvukových vĺn.

Žiaľ, v súčasnosti vo väčšine krajín existujú normy a predpisy, zohľadňujúce na pracoviskách, v obydliach a pod. len hladinu akustického tlaku dB(A) s dôsledkom, že efekt nízkych frekvencií a infrazvuku nie je v týchto legislatívnych ustanoveniach zohľadnený. Tak je to aj v SR. Márne sa čaká na novelizáciu Vyhlášky č.14/1977. Preto sa u nás presná hranica prahovej hodnoty vnímania infrazvuku legislatívne nedefinuje. Ani meranie a hodnotenie infrazvuku nie je v Slovenskej republike právne regulované. Predpokladá sa, že bude vychádzať z medzinárodného štandardu ISO 7196:1995. Táto norma definuje metodiku merania a stanovuje tzv.váhovaciu krivku G pre hodnotenie účinkov infrazvuku.

Hodnotenie infrazvuku je možné vykonávať na základe nameraných hodnôt hladiny infrazvuku. Sú snahy určiť najvyššie prípustné hodnoty infrazvuku na základe experimentálnych a kváziepidemiologických štúdií Výsledky doterajších štúdií o vplyve infrazvuku na človeka ukazujú, že infrazvuk je hygienicky závažný fyzikálny faktor prostredia. Vo výskume a v praxi je preto dôležité systematicky zisťovať zdroje infrazvuku v pracovnom a v životnom prostredí, vypracúvať metódy na meranie a hodnotenie infrazvuku a sledovať škodlivé a rušivé účinky infrazvuku na ľudský organizmus.

V čo najkratšom čase bude účelné vypracovať hygienický predpis na hodnotenie infrazvuku v pracovnom a životnom prostredí. Je to dôležité aj z hľadiska aproximácie práva životného prostredia Slovenskej republiky k právnym normám EÚ. Výhody toho, že infrazvuk nepočujeme: Tým, že človek infrazvuk nepočuje, je chránený pred mnohými zdrojmi hluku. Umožňuje mu to napr. pokojný spánok, lebo neregistruje vlastný krvný obeh. Využitie infrazvuku: Najčastejšie sa stretávame s ifnrazvukom priamo v domácnosti, keď používame diaľkový ovládač, tu sa ifnrazvuk používa na prenos kódovaných informácií.

Zdrojmi infrazvuku v prírode sú zemetrasenia, erupcie vulkánov, víchrice, vetry búrky, vodopády, morský príboj. Z technických prostriedkov sú to napríklad motory lietadiel (dokážu vybudiť rezonancie priestorov medzi blokmi domov), najčastejšími zdrojmi infrazvuku sú točivé vibrujúce stroje, ktoré vyvolávajú rezonanciu miestnosti, hál, v ktorých sú umiestnené (napr. ventilátory, kompresory), turbíny, pohybujúce sa dopravné prostriedky, lietadlá, vykurovacie a klimatizačné zariadenia, priemyselné pracoviská a iné..

Zaujímavosti:

• Ryby počujú len infrazvuk. O ich príjme a spracovaní zvuku toho veľa nevieme. V každom prípade, naše bežné zvuky nepočujú - ak sa vám to zdá - tak potom reagujú na vlnenie, ale náš rozhovor určite nepočujú.
• Slony na dorozumievanie využívajú tóny s frekvenciou nižšou ako 16 Hz, tzv. infrazvuk, ktorý je takisto nepočuteľný pre ľudské ucho.
• Trúbenie na lastúru sa aj v našich krajoch v stredoveku používalo k odvráteniu búrky. Trúbenie na lastúru skutočne vydáva nám nepočuteľný tón (infrazvuk), ktorý dokáže rozvibrovať jemné kvapky vody v mrakoch a tým spustiť dážď skôr ako zasiahne polia a zničí úrodu.