Dva vedecké tímy v Paríži nedávno oznámili výskyt BEC metastabilných atómv hélia.

Nový spôsob „ovládania“ látky, ktorý znamená reálna existencia BEC, sľubuje priniesť obrovské pokroky v takých oblastiach, ako je výskum nelineárnych procesov (zjednodušene: malé príčiny - veľké následky) a základných kvantovo-mechanických javov. Umožní výraznejšie laboratórne manipulovať s rýchlosťou šírenia svetla v pokusnom prostredí. Experimenty s rubídiom-85 nedávno ukázali, že spomenuté rezonancie BEC možno využiť k rýchlemu prepínaniu medzi príťažlivými a odpudivými atómovými silami, čo vedie k rozpusteniu BEC, pripomínajúcemu astronomický jav výbuchu hviezdy ako supernovy (vedci to označili ako Bose-nova). Výskumy javov súvisiacich s BEC prebiehajú aj v oblasti fermiónov, konkrétne tvorby párov atómov a supratekutosti. Spomenutá Huletova skupina napríklad vlani simulovala podmienky, ktoré vládnu vo vnútri superhustých hviezd - bielych trpaslíkov, akým sa raz stane aj naše Slnko. Po praktickej stránke bude možné jav BEC využiť pri veľmi presných meraniach parametrov základných prírodných javov, kde sa využívajú ostré rezonancie inak nehybných atómov alebo ostré hmotnostné interferenčné krúžky. Možno tiež očakávať skoré doslova revolučné aplikácie BEC v litografii, nanotechnológii a holografii, v rámci Ketterlovej práce pre NASA aj v oblasti mikroskopických počítačov a superpresných gyroskopov. Tohtoročná Nobelova cena za fyziku je skutočne v dobrých rukách. V súvislosti s tým, za čo bola udelená, treba vari spomenúť ešte dôležitú počiatočnú a neskoršiu inšpiratívnu úlohu D. Kleppnera z MIT.

Ľudia
Tridsaťdeväťročný Eric A. Cornell sa narodil roku 1961 v kalifornskom meste Palo Alto. Študoval na Stanford University, kde absolvoval v roku 1985. Doktorát získal roku 1990 na MIT. Od roku 1992 pracuje ako samostatný vedecký pracovník-fyzik NIST (National Institute of Standards and Technology) a JILA v coloradskom Boulderi. Súčasne pôsobí ako docent fyziky na University of Colorado tamtiež.

Štyridsaťtriročný Wolfgang Ketterle sa narodil roku 1957 v nemeckom Heidelbergu. Študoval na Technische Universität v Mníchove, kde absolvoval roku 1982. Doktorát získal roku 1986 na takisto mníchovskej Ludwig-Maximilians-Universität. Pracoval v Max-Planck-Institut für Quantenoptik v Garchingu (predmestie Mníchova). Od roku 1990 pôsobí na MIT, od roku 1997 aj ako profesor fyziky.

Päťdesiatnik Carl E. Wieman sa narodil roku 1951 v oregonskom Corvallise. Doktorát získal roku 1977 na Stanford University.