Isaac Newton sa narodil vo Woolstrhope neďaleko Londýna na Nový rok 1642. Po smrti nevlastného otca žil spolu s matkou, starou mamou, jedným nevlastným bratom a dvomi nevlastnými sestrami. Učitelia ho na strednej škole príliš nechválili: žiak Newton bol podľa nich „lenivý a nepozorný“ a často sa pochytil so spolužiakmi. No už od malička konštruoval bicykle, ďalekohľady, modely hodín, veterné mlyny a venoval sa aj hľadaniu kameňa mudrcov.
Už v štrnástich rokoch mal zriadené chemické laboratórium. Okrem chémie sa zaujímal o mechaniku a o všetky neobyčajné vynálezy. Najviac sa tešil darčekom typu kladivá, sekery a rozličné iné náradia. Neskôr riaditeľ školy Stokes, ku ktorému sa Newton presťahoval, rozoznal Isaacove vlohy a naliehal na matku, aby financovala jeho štúdiá na univerzite. Pred odchodom na univerzitu sa však stihol zasnúbiť s dievčaťom, ktoré si nikdy nevzal za ženu, ale aj po dlhých rokoch ju občas navštívil, aj keď ona už bola dávno vydatá. Ako 18 ročný začal študovať v Cambridge a mal sa stať duchovným. Náhodou však zriadili prírodovednú fakultu a stal sa profesorom matematiky. Newton rozvíjal metódu, že prijať môžeme len dôkladne overenú hypotézu.
Dá sa povedať, že z neposlušného chlapca sa v Cambridgea vykryštalizoval na filozofa a génia. V roku 1665 sa však Newton vrátil domov, pretože v Cambridgea zúril mor. A práve vtedy vznikla legenda o jablku. Jeden jesenný deň si po prechádzke sadol pod jabloň. Odrazu začal fúkať vietor, zachvel konármi a na zem spadlo niekoľko jabĺk. Na oblohe Newton zbadal žiariť Mesiac. Po dlhých úvahách, ktoré vraj podnietila udalosť s jablkami, o dráhe, dostredivej a príťažlivej sile Mesiaca a planét, Newton zistil, že celú sústavu drží pokope jediná abstraktná, matematická sila, gravitácia. Už nie sú potrebné nijaké hypotézy, lebo každá jednotlivá častica hmoty, podlieha zákonom príťažlivosti a pohybu. Čo sa mu však nepodarilo, bolo vypočítať dráhu Mesiaca, aj keď vedel vypočítať hocijaký výsledok na 50 desatinných miest doslova za pár sekúnd.
Po návrate na univerzitu sa začal dôkladnejšie zaoberať alchýmiou a gravitáciou. Neskôr sa začal zaoberať pohybom Zeme okolo Slnka. Celé dni trávil iba štúdiom. Newton bol samotár, uzavretý, ale vznešený, humánny a vľúdny človek. K vrcholu svojej kariéry, sa priblížil slávnym dielom Matematické princípy prírodnej filozofie. Toto dielo patrí k tým málo knihám, ktoré pretvorili ľudské myslenie a zmenili svet, dokonca sa považuje za najlepšiu vedeckú knihu, ktorá bola kedy napísaná. Newton sa pokladá za zakladateľa súčasnej metodiky vedy. Roku 1705, ho kráľovná Anna povýšila do šľachtického stavu. Napriek veľkej sláve zostal po celý život skromný a jednoduchý. Zomrel vo veku 85 rokov a sníva svoj večný sen vo Westmister Abbey. Bol prvým vedcom, ktorému sa dostalo tejto pocty.
