Škodlivé účinky hluku
Výsledky jednej dotazníkovej akcie potvrdili, že v životnom prostredí najviac vadí obyvateľom väčších miest hluk. Dokázala sa významná závislosť nespokojnosti obyvateľov a vysokej hladiny hluku. Porovnanie dvoch skupín žien, bežnej populácie - rozdelených podľa postoja k hluku na sťažovateľky a nesťažovateľky - ukázalo na významný rozdiel v spôsobe, ako sa obidve skupiny vyrovnávali so záťažovou situáciou. Správanie sťažovateliek je podmienené viac emocionálne, reagujú impulzívne, v mnohých záťažových situáciách strácajú racionálnu kontrolu. To sa môže odraziť v ich psychickom stav zvýšeným nepokojom, úzkostnosťou, depresiou. Zvýšené pocity napätia môžu negatívne ovplyvniť aj ich výkon. V porovnaní s nimi nesťažovateľky podali vyšší výkon, stačili sa kontrolovať a pracovali starostlivejšie. Účinky hluku na človeka sú závislé na jeho fyzikálnych charakteristikách, t. j. na intenzite, prevažujúcej výške (frekvencii) a na časovom priebehu (ustálený, premenlivý, prerušovaný, impulzívny hluk). Ďalej na vlastnostiach človeka, na jeho vnímavosti, schopnosti adaptácie, veku, na celkovom i momentálnom zdravotnom stave, na motivácii a na druhu vykonávanej práce.
Reakcia človeka na hluk je do istej miery závislá na tom, či je sám (resp. jeho pracovná činnosť) zdrojom hluku alebo niekto iný, ďalej na dobe (v nočných hodinách je väčšia citlivosť na hli, práve tak, ako v zimnom období). Účinky hluku na ľudský organizmus sa obyčajne delia na rušivé, kedy nedochádza k poškodeniu sluchového analyzátora, ale zvyšuje sa záťaž, napr. sťažené dorozumievanie, ťažkosti pri koncentrácii a pod. a na škodlivé, kedy dochádza v závislosti na dĺžke pobytu v hlučnom prostredí k postupným zmenám v sluchovom analyzátore až k hluchote. Pre postupné fázy poškodenia sú typické krátkodobé zahlušenia, zníženie adaptácie, zhoršenie citlivosti pre vyššie frekvencie, pozvoľna vznikajúca nedoslýchavosť (zmeny v strednom uchu) a pod.
Aby nedochádzalo u ľudí k obťažovaniu hlukom, je dôležité usilovať sa o znižovanie hladiny hluku v životnom prostredí účinnými technickými prostriedkami a chrániť osoby zvlášť citlivé na hluk, aby nich nedochádzalo k zlyhaniu. Je treba tiež uvažovať o vhodných spôsoboch vnútornej regulácie a posilňovaní racionálnej kontroly vo vzťahu s prostredím.
Kontrolou dodržiavania normou prípustných úrovní hlučnosti a vibrácií v pracovnom prostredí sa zaoberajú štátne skúšobne. Hlučnosť motorových vozidiel a ich emisné kontroly vykonávajú stanice technickej kontroly. Problematikou hluku v železničnej doprave sa zaoberá Ústav železničného zdravotníctva - železničná hygienická stanica.
V dopravnej prevádzke existuje značné množstvo významných zdrojov hluku. Podiel hluko-vých emisií podľa jednotlivých druhov dopráv je nasledovný:
• cestná doprava – vrátane koľajovej MHD – v intraviláne a extraviláne 76 %
• železničná doprava 14 %
• letecká doprava 10 %.
Hluk z aspektu účinkov na ľudský organizmus rozdeľujeme na jednotlivé pásma. Do 65 dB negatívne ovplyvňuje psychickú oblasť, čiže ruší a obťažuje. Pásmo hluku nad 65 dB má škodlivé účinky aj v somatickej oblasti; od 65 dB do 90 dB má negatívny účinok prevažne na vegetatívny nervový systém a v rozsahu 90 dB do 120 dB poškodzuje vnútorné ucho. Hluk nad 120 dB je už oblasťou na prahu bolesti, kde už hrozia možné následky deštrukcie vnútorného ucha. Je problematické jednoznačne povedať, kedy nastane sluchové ochorenie. Majme však na mysli skutočnosť, že sluchové ochorenia sú prakticky nevyliečiteľné!
Kvôli predstave a porovnaniu uvádzam druhy hlukov a hladinu v dB:
• hlboké ticho - 20 dB;
• tikot klasického budíka - 30 dB;
• bežný rozhovor - viac ako 65 dB;
• rázne zabuchnutie dverí na vozidle Lada 1200 - 100 dB;
• hluk zo slúchadiel walkmana - 120 dB (tento údaj je porovnateľný so štartujúcim prúdovým lietadlom).
Uvedená hluková hladina a hladiny vyššie postihujú v prípade cestnej dopravy asi 8 % a v prípade železničnej dopravy asi 2 % obyvateľov Slovenska. Štátny zdravotný ústav Slovenskej republiky monitoroval v roku 1998 zaťaženie obyvateľstva hlukom vo vybraných mestách Slovenska. Celkom bolo monitorovaných 63 miest a obcí s celkovým počtom obyvateľov 1 627 846.
