Slnečná sústava

Zem je jednou z deviatich veľkých telies nazývaných planéty,ktoré neustále obiehajú okolo Slnka.Okrem planét a ich mesiacov krúžia okolo Slnka aj iné telesá-meteoridy,kométy a iné úlomky.všetko to spolu vytvára slnečnú sústavu.

PLANÉTY
Najbližšie k Slnku obiehajú štyri malé kamenné planéty-Merkúr,Venuša,Zem a Mars.Vo väčších vzdialenostiach sú štyri planéty skladajúce sa prevažne z plynu-Jupiter,Saturn,Urán a Neptún.Pluto je ešte ďalej.

• MERKÚR je tak blízko pri Slnku,že ho ťažko vidieť.Kamery sondy Mariner10 nám ukázali pustú krajinu s krátermi,pohoriami,hrebeňmi a údoliami,dosť podobnú na Mesiaci.Pretože nemá atmosféru,teplota môže dosiahnuť aj 400 stupňov celzia,alebo prudko klesnúť na -180 stupňov celzia.Merkúr má priemer iba 4878 km a obehne Slnko za 88 dní vo vzdialenosti 60 miliónov km,pričom sa otočí okolo osi raz za 58,65 dňa.
• VENUŠA je k nám najbližšie a je veľmi jasná,pretože je pokrytá mrakmi,ktoré odrážajú slnečné svetlo.Tieto mraky zahaľujú povrch Venuše,ale sondy,ktoré ju navštívili,zistili o nej veľa podrobností.Venuša má priemer 12 104 km a Slnko obehne raz za 225 dní vo vzdialenosti 108 miliónov km.Okolo osi sa otočí každých 243 dní.Rotuje v opačnom smere ako ostatné planéty.
• MARS je známy ako"Červená planéta",pretože ju sfarbuje červenkastý prach rozptýlený po obrovských plochách.Povrch je posiaty krátermi,roklinami a obrovskými vulkánmi,týčiacimi sa do výšky až 25 km.Na Marse je možno voda aj okrem tej,ktorá je viazaná v polárnych ľadových čiapočkách.Sondy Mariner9 a Viking1 a 2 odhalili veľké plochy,poznačené dávnymi záplavami.Mars má priemer 6794 km a Slnko obehne raz za 687 dní vo vzdialenosti 228 miliónov km.Čas rotácie okolo osi je 24,62 hodiny.Má o niečo menšiu hustotu ako Zem.
• JUPITER je taký obrovský,že keby bol dutý,pohltil by 1300 zemegúľ.Otáča sa tak rýchlo(asi raz za 10 hodín),že je na rovníku vydutý.Má tenký prachový prstenec a jeho povrch je pokrytý pásmi víriacich mrakov plynu.Charakteristickou črtou Jupitera je Veľká červená škvrna,ktorá predstavuje veľký atmosférický rotujúci búrkový systém,dlhý viac než 24 000 km.Jupiter má 16 mesiacov.Je najväčšia planéta s priemerom 142 800 km.Jeden obeh okolo Slnka vo vzdialenosti 778 miliónov km mu trvá takmer 12 rokov.Okolo osi sa však otočí raz za 9,8 hodiny,čo znamená,že povrch planéty sa pohybuje rýchlosťou viac než 45 000 km/h.Jeho hustota dosahuje sotva štvrtinu hustoty Zeme,pretože Jupiter je zložený prevažne z plynu.
• SATURN so svojimi širokými farebnými prstencami a pruhovaným povrchom je najkrajšou zo všetkých planét.Prstence sú zložené z miliónov ľadom pokrytých úlomkov skál.Keby ste mohli rozrezať Saturn,našli by ste malé kamenné jadro,obklopené tenkou vrstvou kvapalného vodíka a potom hrubou vrstvou vodíkového plynu.Saturn má najmenej 20 mesiacov, z ktorých najväčší Titan dosahuje takmer polovičný priemer Zeme.Má priemer 120 000 km a okolo Slnka obehne raz za 30 rokov vo vzdialenosti 1427 miliónov km.Okolo osi sa otočí raz za 10,6 hodiny.Má osemnásobne menšiu špecifickú hustotu než Zem.
• URÁN je plynná planéta zložená prevažne z vodíka a hélia s kamenným jadrom pokrytým ľadom.Je zvláštne,že pri obehu okolo Slnka je takmer prevalený nabok.Dlhé roky jeden pól striedavo smeruje takmer presne na Slnko.Má 17 mesiacov a sústavu prstencov.Urán má priemer 51 800 km a okolo Slnka obehne raz za 84 rokov vo vzdialenosti 2870 miliónov rokov,pričom okolo osi sa otočí raz za 16,3 hodiny.
• NEPTÚN má slabý modrastý farebný odtieň,mohutné pásy mrakov a Veľkú tmavú škvrnu podobnú Veľkej červenej škvrne na Jupiteri.Má osem mesiacov a sústavu prstencov.Neptún má priemer 49 500 km vo vzdialenosti 4497 miliónov km obehne Slnko raz za 165 rokov.Otočenie okolo osi mu trvá 18,2 hodiny.
• PLUTO je drobná,ľadová planéta zložená z hornín a metánu.Má iba o niečo menšieho sprievodcu,ktorý sa volá Cháron.Pluto je najmenšia planéta.Má priemer menej než 2 500 km a Slnko obehne raz za 250 rokov v priemernej vzdialenosti 5 900 miliónov km.Otočí sa okolo osi raz za 6,4 dňa. (pozn. v roku 2006 bol u Pluta zrušený štatút planéty)
• SLNKO je obrovská guľa plynov-tri štvrtiny vodíka a jedna štvrtina hélia.Nesmierny tlak v strede Slnka núti atómy vodíka zlučovať sa v jadrovej reakcii,ktorá zvyšuje teplotu jadra až na 15 miliónov stupňov celzia.Všetko toto teplo sa dostáva na povrch Slnka cez tzv.granuly.Miesta,ktoré sú tmavšie,sa nazývajú slnečné škvrny, a maximum ich výskytu sa opakuje každých 11 rokov.Obrovské,plameňom podobné jazyky horúceho vodíka niekedy vystreľujú do výšky až 100 000 km.Nazývame ich slnečné protuberancie.Slnečné erupcie sú výrony energie zo Slnka.

AKO VZNIKLA SLNEČNÁ SÚSTAVA
Pred piatimi miliardami rokov bola slnečná sústava pravdepodobne iba rotujúci plynoprachový mrak.Postupne sa stred mraku skondenzoval do protohviezdy,z ktorej sa zmrštením vytvorilo Slnko.Ďalej od neho sa rovnakým spôsobom zhusťoval plyn a vznikli planéty Jupiter,Saturn,Urán a Neptún-všetky s malým tuhým jadrom obklopeným plynom.Kamenné,terestrické planéty-Merkúr,Venuša,Zem a Mars-vznikli podobným spôsobom tak,že materiál sa zhlukoval do tuhých objektov,z ktorých väčšina plynu unikla.Mohli to však byť aj zvyšky protohviezdneho Slnka,ktoré sa skondenzovali do malých kamenných kusov nazývaných planetezimály.Tento opis vzniku slnečnej sústavy je modifikáciou teórie nazývanej hmlovinová(nebulárna)hypotéza,ktorú ako prvý navrhol v roku 1796 Pierre Laplace.