Najstaršie spôsoby uskladnenia potravín
S problémom dlhodobého skladovania potravín sa ľudia potýkali od nepamäti - poznali však výhody chladenia na uchovávanie pokrmov. Na chladenie slúžilo prirodzene chladné prostredie, ako napríklad jaskyne, neskôr podzemné priestory a pivnice. Ľadové dutiny využíval človek doby kamennej ako pasce, kde sa ulovené zviera chytilo a zároveň „ochladilo“. Čínska kniha piesní Shiking spomína ľadové pivnice už v roku 1140 pred Kristom. Obchod s ľadom a snehom bol intenzívne sa rozvíjajúcim priemyslom už v časoch ranej antiky. Ľad sa stal, pre obmedzené obdobie zimných mesiacov, lukratívnou komoditou, a tak antický spisovateľ Martial mohol napísať, že ľad bol niekedy drahší ako víno, ktoré ochladzoval.
Popri využívaní prírodného ľadu sa ľudia už pomerne skoro pokúšali vyrobiť ľad umelo. Od neskorého stredoveku sa pri chladení často využívala reakcia liadku a vody, ktorá znižuje teplotu až o 15 stupňov Celzia. V tomto období sa začína rozvíjať priemysel založený na dolovaní prírodného ľadu, ktorý bol počas horúcich letných mesiacov uchovávaný v jamách a pivniciach.
Prvý automatický postup výroby chladu sa objavil s nástupom industrializácie, v polovici 19. storočia. V roku 1844 skonštruoval John Gorrie prvý chladiaci stroj. Jeho cieľom bolo ochladzovať vzduch v prístavných priestoroch pri spracovaní bavlny, a tak obmedziť riziko brušného týfusu, ktorý sa tam rozmáhal.
Podobne ako prvý model, aj ďalšie chladiace zariadenia využívali ako chladivo éter. Chladenie sa intenzívne využívalo pri preprave tovaru medzi Austráliou a Anglickom. Tak ku chladeniu pribúda podnikateľský aspekt. Obchodníci dokázali pomocou dokonalejších chladiacich zariadení previezť väčší objem na teplo háklivých potravín, a tak rýchlo zhodnocovať investície, čo, samozrejme, zrýchľovalo tempo vývoja nových technológií. Wiliam Thompson v roku 1880, po udelení šľachtického titulu Lord Kelvin, ktorý prepožičal svoje meno chladničke a spôsobu merania teploty, zostrojil chladiacu loď na transport mäsa zo Sydney do Londýna. Hlavným problémom však ostávalo chladivo - éter, ktorého opakované presakovanie a výbušnosť viedli k početným haváriám plavidiel.
Americké Ice boxy
Od polovice 19. storočia začali do amerických domácností prenikať tzv. iceboxy. Chladenie v týchto chladiacich boxoch zabezpečoval mechanicky vyrábaný ľad. Na prelome storočí začali niektoré spoločnosti vyvíjať chladničky do domácností s technológiou kompresie, kde sa ako chladivo používal amoniak.
Prvým výrobcom bola spoločnosť Kelvinator, ktorá v roku 1918 predala prvých 67 kusov chladničiek pre domácnosť. V prvých modeloch sa vyskytovali mnohé problémy s reguláciou teploty a chladiaci systém nedokázal úplne tesniť, nezriedka dochádzalo k nebezpečným situáciám, ba až k úrazom. Aj preto sa predaj chladničiek rozbiehal iba pomaly. V roku 1921 predaj všetkých producentov v USA činil iba približne 5 000 kusov.
Objav švédskych študentov
Pre Európu nebola americká kompresorová technológia príliš dôveryhodná. Hlavnými dôvodmi boli početné tragické udalosti a proces elektrifikácie, ktorý postupoval v Európe omnoho pomalšie ako v USA. Dvaja švédski študenti uskutočnili v roku 1922 rozhodujúci krok vpred. Carl Munters a Baltazar von Platen vyvinuli absorbčnú metódu - postup, pri ktorom je amoniak rozpustený vo vode privádzaný v uzavretom systéme do bodu varu a potom opäť premenený na tekutinu. Tento cyklus produkuje chlad bez motora či iných mechanických súčastí. Vytvorili tak tiché a bezpečné zariadenie, ktoré mohlo byť poháňané elektrinou, plynom alebo dokonca petrolejom. Ďalším výrazným pozitívom nového zariadenia bola cenová dostupnosť pre širšiu skupinu zákazníkov.
Vynález Muntersa a Platena neznamenal iba technickú, ale tiež ekonomickú revolúciu. Spoločnosť Electrolux, ktorá sa dovtedy zaoberala výrobou vysávačov, získala v roku 1925 patentové práva Platena a Muntersa a ešte v tom istom roku uviedla na trh prvú chladničku pod značkou Electrolux. Celosvetový úspech priniesla spoločnosti absorbčná chladnička uvedená na trh v roku 1929 a v roku 1936 Electrolux vyprodukoval miliónty kus tohto domáceho spotrebiča.
Obete chladničiek
Absorbčná technológia dostala začiatkom 30. rokov minulého storočia reálneho konkurenta v podobe puzdrového kompresora vyvinutého americkou spoločnosťou Tachsumse. Keďže americké chladničky 30. rokov boli napájané hlavne plynom a nie elektrinou ako väčšina chladničiek používaných v Európe, viedlo to k určitým problémom. Američania dovážali počas 2. svetovej vojny prírodný plyn z Venezuely a testovali ho v sporákoch a ohrievačoch teplej vody. Závažnou chybou však bolo, že ho neotestovali pri napojení v chladničke. Prírodný plyn totiž obsahuje malé množstvá asfaltu, ktoré upchávali absorpčnú jednotku tak, že signalizačný plamienok na plynovom horáku zhasínal. Samozrejme, že k úplnému upchatiu toku plynu nedošlo a tak plyn začal unikať. V dôsledku toho zomrelo niekoľko stovák ľudí na otravu plynom a absorpčná technológia získala zlú povesť.
Po intenzívnom vývoji kompresorovej technológie v povojnových rokoch sa puzdrové kompresory stali menej hlučné a úspornejšie, a tým aj vyhľadávanejšie. Absorbčné chladničky však majú dodnes svoje miesto všade tam, kde dôležitú úlohu hrá hlučnosť a možnosť zapojenia rôznych zdrojov energie. Napríklad v hotelových minibaroch alebo v kempingových autách a karavanoch.
Škodlivý freón
Ďalšou dôležitou kapitolou v histórií chladenia je vývoj chladiacej zmesi. Od 30. rokov bol v kompresorových chladničkách používaný freón. Neskoršie výskumy ukázali na škodlivosť tohto typu chladiva a jeho negatívny vplyv na hladinu ozónovej vrstvy a posilňovanie skleníkového efektu. Na túto situáciu výrobcovia zareagovali vytvorením novej generácie ekologického chladiva – izobutánu R 600a. Vďaka nemu dosahujú chladničky nižšiu hlučnosť, nižšiu spotrebu energie a dlhšiu životnosť kompresora.
Screenfridge
Napriek tomu, že kľúčové objavy sa v oblasti chladenia odohrali začiatkom minulého storočia, vývoj sa v tejto oblasti nezastavil. Trh momentálne ide dvomi smermi. Na jednej strane výrobcovia i spotrebitelia kladú čoraz väčší dôraz na dizajn spotrebičov. Fádne skrine chladničiek sa tešia pozornosti dizajnérov a chladnička sa stáva plnohodnotnou časťou nábytku. Zákaznícke preferencie tlačia na výrobcov chladničiek, ktorí integrujú do detailov chladničiek príjemné oblé tvary.
Na druhej strane vývojári uvažujú o chladničke ako o komunikačnom centre domácnosti. Chladničky majú kľúčový význam v koncepcii inteligentnej sieťovej domácnosti (networked home), sú súčasťou riadenia zásob, on-line objednávania potravín, prípadne monitorovania ostatných domácich spotrebičov.
Chladnička budúcnosti, screenfridge, je vybavená dotykovým displejom, internetovým pripojením a scannerom. Objednáva potraviny automaticky, keď sa ich množstvo dostane na kritickú hladinu, na základe zosnímaných čiarových kódov vyhodnocuje trvanlivosť uskladnených výrobkov, navrhuje recepty podľa obsahu chladničky, komunikuje cez e-maily. Chladnička bola uvedená na trh v niektorých škandinávskych krajinách
