Zlato (lat. aurum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Au a protónové číslo 79.

Všeobecná vlastnosti

Názov, značka, protónové číslo
Zlato, Au, 79.
Séria
Prechodné prvky

Skupina, perióda, blok
11 (IB), 6, d

Vzhľad
kovovo žltý

Atómové vlastnosti

Atómová hmotnosť
196,96655 amu

Atómový polomer (vypočítaný)135 (174) pm

Kovalentný polomer
144 pm

Van der Waalsov polomer
166 pm

Elektrónová konfigurácia
[Xe]4f145d106s1

Elektróny na energetickú hladinu
2, 8, 18, 32, 18, 1

Oxidačné stupne (Oxidy)
3,1 (amfoterické)

Elektronegativita
2,54 (Paulingova stupnica)

Výstupná energia
(eV)

Kryštalická štruktúra
kocková stenovo centrovaná

Fyzikálne vlastnosti

Skupenstvo
pevné

Magnetické vlastnosti
obyčajne nemagnetický

Hustota (tvrdosť podľa Mohsa)
19300, kg/m3 (2,5)

Teplota topenia (tavenia)
1337,33 K (1 064,2 °C)

Teplota varu
3129 K (2856 °C)
Molový objem
10,21×10-6 m3/mol

Skupenské teplo vyparovania
334,4 kJ/mol

Skupenské teplo tavenia
12,55 kJ/mol
Tlak pary
237×10-6 Pa pri 1337 K

Rýchlosť zvuku
1740 m/s pri 20 °C

Rôzne
Merná tepelná kapacita
128 J/(kg • K)

Elektrická vodivosť
45,2 S/m

Tepelná vodivosť
317 W/(m • K)

1. Ionizačná energia
890,1 kJ/mol

2. Ionizačná energia
1980 kJ/mol

Vlastnosti NMR

197Au
Spin jadra
3/2
gamma / rad/T
0,01754 • 107
Citlivosť k 1H
Larmorova frekvencia pri B = T
MHz

Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok (NTP/STP).

Základné fyzikálne a chemické vlastnosti

Zlato je ušľachtilý žltý, stály a veľmi kujný kov známy už od staroveku. Je elektricky aj tepelne dobre vodivý. V prírode sa vyskytuje najmä v rýdzej forme. Vo svojich zlúčeninách sa vyskytuje s mocnosťou Au+3 a Au+1.

Zlato je chemicky veľmi odolný kov. Z bežných anorganických zlúčenín reaguje iba s lúčavkou kráľovskou, v ktorej sa rozpúšťa za vzniku tetrachlorozlatitého katiónu [Au(Cl)4]-. V alkalickom prostredí sa zlato rozpúšťa v prítomnosti kyanidových iónov (za prítomnosti kyslíka), pričom vzniká komplexný kyanozlatnan [Au(CN)2]-.
Špeciálny prípad predstavuje rozpúšťanie zlata v elementárnej ortuti. Už stredovekí alchymisti vedeli, že pri kontaktu zlata s ortuťou veľmi ľahko vzniká zvláštny roztok zlata v ortuti - amalgám. Amalgám pritom zostáva kvapalný aj pri pomerne vysokých obsahoch zlata. Zahriatím amalgámu na teplotu nad 300 °C sa ortuť jednoducho odparí a zostane rýdze zlato.

V roku 1997 objavili japonskí chemici zmes organických zlúčenín, ktorá údajne rozpúšťa zlato. Ide o zmes jódu, tetraetylamoniumjodidu a acetonitrilu, ktorá pri teplote varu (82 °C) tvorí nasýtený roztok. Znížením teploty roztoku pod 20 °C sa z roztoku vyzráža čistý kov.