Jadrová energia
Atómy sú malé častice, z ktorých sa skladá celý vesmír. Atómy v sebe viažu obrovské množstvo energie. Energia, ktorá sa uvoľní pri štiepení biliónov atómov uránu v jadrovej elektrárni, dokáže priviesť do varu vodu. Para z tejto vriacej vody sa používa na výrobu elektriny. Ľudia sa obávajú jadrovej energie, pretože pri uvoľňovaní energie z atómu unikajú smrtiace lúče, ktorým hovoríme rádioaktívne žiarenie. Pri výbuchu jadrovej bomby vznikne obrovská ohnivá guľa. Explózia vyvolá v meste zemetrasenie. Tlaková vlna a oheň zničia budovy. Z rádioaktívneho popola a prachu sa vysoko na oblohe vytvorí hríb. Jediná atómová bomba dokáže zničiť celé mesto. Žiarenie, ktoré sa uvoľní pri výbuchu, bude zabíjať ľudí a zvieratá ešte celé roky. Na svete je teraz toľko jadrových zbraní, že by ho dokázali zničiť. Po zhodení atómovej bomby na Hirošimu sa tam strhla víchrica s rýchlosťou 1 200 kilometrov za hodinu. V Hirošime bolo 200 000 mŕtvych a 100 000 ranených. V Nagasaki bolo okolo 74 000 mŕtvych a vyše 40 000 ranených. Rádioaktívne žiarenie spôsobilo v okruhu jedného kilometra od miesta výbuchu istú smrť, tí, čo nezomreli hneď, utrpeli ťažké popáleniny. Ďalšie skupiny obyvateľov čakalo bolestivé umieranie, rakovina, zmena dedičných vlastností a ďalšie následky ožiarenia. Za hrsť čistého uránu vydá toľko energie ako 72 000 barelov nafty, čo je približne 11,52 milióna litrov. Palivové články sa musia po niekoľkých rokoch vymieňať. Skôr ako sa z nich odstráni znovu použiteľný urán, musia sa články ochladzovať v špeciálnej nádrži. Jadrový reaktor je obklopený hrubými betónovými stenami. Steny zabraňujú úniku nebezpečného žiarenia. Bežná jadrová elektráreň vyprodukuje ročne asi 20 vaní veľmi nebezpečného odpadu. Odpad sa taví na hmotu podobnú sklu a nalieva do oceľových nádrží. Nádrže sa zalievajú betónom a ukladajú do podzemia. Menej nebezpečný odpad sa zakopáva v sudoch. Keď sa zrazia atómy s mimoriadne vysokou teplotou, spoja sa a po ich zlúčení sa uvoľní energia. Takýto proces jadrovej syntézy prebieha na Slnku. Vedci sa pomocou Laserov snažia zostrojiť podobné „slnká“ aj na Zemi. Pri výbuchu jadrového reaktora v Černobyle sa uvoľnilo 50 miliónov curie, čo je 30-40- násobok výbuchu atómovej bomby v Hirošime roku 1945. Až tri týždne po katastrofe sa pomocou 4 000 ton piesku, bóru, olova a ílu podarilo utesniť vyžarujúci reaktor a zabrániť prieniku žiarenia do pôdy.
Znepokojujúcimi boli štiepne splodiny cézia, Ktoré sa pri katastrofe uvoľnili. Polčas ich rozpadu sa pohybuje od dvoch do tridsať rokov, pričom ustavične pôsobia ako rádioaktívne žiariče a dlho pretrvávajú a pôsobia v potravinách. VÝROBA ELEKTRINY: 1. Keď neutróny narazia do atómov v palivových článkoch, uvoľní sa energia. 2. Štiepiace sa atómy uránu v palivových článkoch „vystreľujú“ nové neutróny, ktoré sa pohybujú rýchlosťou 16 000 kilometrov za sekundu. 3. Neutróny sa zrážajú s atómmi v moderátore. Rýchlosť ich pohybu sa spomalí na dva kilometre za sekundu. 4. Kovová tyč, takzvaná riadiaca tyč, spomaľuje alebo zastavuje neutróny. Obsahuje materiály, ktoré ich pohlcujú. 5. Teplo z horúcej vody v reaktore zohrieva prúd studenej vody. Voda sa začne variť a meniť na paru. 6. Mohutný prúd pary poháňa turbínu, ktorá vyrába elektrinu.
|