Hviezdy

Hviezdy sú obrovské gule žeravého plynu. ktoré v dôsledku jadrových reakcií vyžarujú svetlo a teplo. Naše Slnko j e priemerná žltá hviezda, ktorá sa javí taká jasná, lebo je veľmi blízko.Hviezdy vznikaju z obrovských vesmírnych mrakov plynu a prachu, nazývaných hmloviny. Tieto mraky sa zmrštujú v dôsleddku vlastnej gravitácie.V strede takého mraku sa plyn zahrieva a hustne. Nakoniec sa spustia jadrové reakcie, pri ktorých sa premieňa vodík na hélium a zrodí sa nová hvizda.

Teploty hviezd

V strede hviezdy, kde prebieha jadrová syntéza, dosahuje teplota viac ako 10 milionov °C. Hviezdy možno klasifikovať podľa ich teploty. POvrchová teplota je pre hviezdy rôzna. Červený trpaslík môže mať iba 3000 °C, zatiaľ čo povrch modrého nadobra môže mať aj vyše 20 000 °C. Hviezdy majú aj rozdielnu svietivosť či jasnosť, takže jasná vzdialená hviezda sa môže zdať bližšie ako veľmi matná blízka hviezda.

Hviezdy v pokročilom veku

Keď sa v jadre hviezdy spotrebujú všetky zásoby vodíka, začne sa zmena. Vonkajšie vrstvy hviezdy sa mnohonásobne rozopnú, až sa z hviezdy stane červený obor. Osud hviezdy potom určuje jej hmotnosť. Hviezdy potom ako naše Slnko končia ako malé horúce hviezdy, nazývané bieli trpaslíci. Hmotnejšie hviezdy majú však kratší život a vzplanú v obrovkej explózii nazývanej supernova. Môže nasledovať jedna z dvoch záverečných scenárov: podľa prvého bude zostatok hviezdy kolabovať, až kým sa z nej nestane neutrónová hviezda, typ hviezdy s najväčšou hustotou. Hrsť materiálu tekejto hviezdy dosahuje hmotnosť miliardy ton. Druhá možnosť je tá, že hviezda s veľmi veľkou hmotnosťou sa úplne zrúti a stane sa čiernou dierou, tvarom podobnou lieviku, ktorý nasáva do seba všetok blízky materiál, a neunikne z neho ani svetlo.

Zrod hviezdy

Hviezda začína svoju svoj život kondenzáciou látky v mraku plynu a prachu- Keď je teplota hviezdy dostatočne vysoká spustia sa jadrové reakcie, vodík sa mení na hélium a hviezda trvalo žiari. Žlté hviezdy ako Slnko môžu rovnomerne svietit aj miliardy rokov az do expanzie a ochladnutia na červené obry. Nakoniec skolabujú do štádia malých , hustých bielych trpaslíkov a potom zahynú.

Súhvezdia

Pred tisíckami rokov si obyvatelia Ázie, Európy a Stredného východu uvedomili, že hviezdy na oblohe vytvárajú určité zoskupenia. Dali im mená podľa postáv a tvorov zo svojho života a vlastných legiend. Grécky učenec Ptolemaios pomenoval 48 súhvedí známich už asi 300 rokov pred Kr. Mnohé mená sa zachovali dodnes vrátane súhvezdia Taurus (Býk), Ursa Maior (Veľká medvedica, Veľký voz) a Androméda (postava z gréckej mitológie). Dnes astronómovia využívajú súhvezdia hlavne na označovanie hviezd.