Slnečná sústava začala vznikať asi pred 5 miliardami rokov z oblaku medzihviezdneho plynu a prachu. Pôsobením gravitácie sa oblak začal zmršťovať a uprostred vytvoril hustú plynovú guľu, gravitácia potom spôsobila, že oblak rotoval stále rýchlejšie. Pri otáčaní sa splošťoval a uprostred sa vytvoril disk. Táto hustá oblasť sa zahriala natoľko, že v nej začali prebiehať termonukleárne reakcie a stala sa našou miestnou hviezdou, Slnkom. Medzitým sa z hmoty v disku vytvorili menšie telesa slnečnej sústavy. Patria medzi nich planéty, planétky a kométy. Celý proces trval desiatky miliónov rokov než sa z oblaku plynu a prachu vytvorila slnečná sústava.
Slnko je 5 miliárd rokov stará hviezda. Má tvar gule o priemeru asi 1,4 milióna kilometrov, je zložené prevažne z plynného vodíka a hélia. Má 750 krát väčšiu hmotnosť, ako všetky planéty slnečnej sústavy a je 7 krát hmotnejšie než priemerná hviezda. Jadrová reakcia v jeho jadre pretvára látky na elektromagnetické žiarenie. To spôsobuje, že Slnko svieti. Zahrieva i ostatné objekty, obiehajúce okolo Slnka vďaka jeho gravitácií. Slnko sa skladá z jadra, oblasť žiarivej rovnováhy, konvektívnej vrstvy a fotosféry. Energia, ktorá vzniká v slnečnom jadre, trvá 2 milióny rokov než dosiahne povrchu. Odtiaľ je vyžarovaná vo forme tepla a svetla a na ZEM dorazí za nepatrných 8 minút. Slnečné jadro je jadrová pec o teplote až 15 miliónov C a hustote 160 krát väčšej než má voda. Za týchto podmienok sa jadra vodíkových atómov vo vnútri Slnka menia na jadra héliových atómov. Pri tom sa 0,7% pretavenej hmoty premení na energiu. Zo 600 miliónov ton vodíka, ktoré sa každú sekundu vo vnútri Slnka, so 4 miliónmi ton sa premení na energiu. Toto Slnečné vodíkové palivo vystačí na ďalších 5 miliárd rokov. V Slnečnej vnútornej atmosfére, sú častice o energii tak veľkej, že prekonajú Slnečnú gravitáciu. Tieto častice sa pohybujú od Slnka rýchlosťou 900 km za sekundu a tvoria takzvaný Slnečný vietor. Oblasť vyplnenú Slnečným vetrom nazývame heliosféra. Rotáciou Slnka vzniká magnetické pole. Rovníková oblasť na Slnku rotuje rýchlejšie než polárna oblasť , čo spôsobuje „vyťahovanie“ magnetických siločiar z vnútra Slnka. Keď preniknú povrchom Slnka, spôsobia tieto siločiary slnečnú aktivitu, ako sú slnečné škvrny a erupcie. Táto Slnečná aktivita prevažne Slnečné škvrny, sa opakujú každých 11 rokov. Blízko Slnečných škvŕn sa často vyskytuje mohutná Slnečná aktivita.