Slnko a slnečná sústava

Slnečná sústava začala vznikať asi pred 5 miliardami rokov z oblaku medzihviezdneho plynu a prachu. Pôsobením gravitácie sa oblak začal zmršťovať a uprostred vytvoril hustú plynovú guľu, gravitácia potom spôsobila, že oblak rotoval stále rýchlejšie. Pri otáčaní sa splošťoval a uprostred sa vytvoril disk. Táto hustá oblasť sa zahriala natoľko, že v nej začali prebiehať termonukleárne reakcie a stala sa našou miestnou hviezdou, Slnkom. Medzitým sa z hmoty v disku vytvorili menšie telesa slnečnej sústavy. Patria medzi nich planéty, planétky a kométy. Celý proces trval desiatky miliónov rokov než sa z oblaku plynu a prachu vytvorila slnečná sústava.
Slnko je 5 miliárd rokov stará hviezda. Má tvar gule o priemeru asi 1,4 milióna kilometrov, je zložené prevažne z plynného vodíka a hélia. Má 750 krát väčšiu hmotnosť, ako všetky planéty slnečnej sústavy a je 7 krát hmotnejšie než priemerná hviezda. Jadrová reakcia v jeho jadre pretvára látky na elektromagnetické žiarenie. To spôsobuje, že Slnko svieti. Zahrieva i ostatné objekty, obiehajúce okolo Slnka vďaka jeho gravitácií. Slnko sa skladá z jadra, oblasť žiarivej rovnováhy, konvektívnej vrstvy a fotosféry. Energia, ktorá vzniká v slnečnom jadre, trvá 2 milióny rokov než dosiahne povrchu. Odtiaľ je vyžarovaná vo forme tepla a svetla a na ZEM dorazí za nepatrných 8 minút. Slnečné jadro je jadrová pec o teplote až 15 miliónov C a hustote 160 krát väčšej než má voda. Za týchto podmienok sa jadra vodíkových atómov vo vnútri Slnka menia na jadra héliových atómov. Pri tom sa 0,7% pretavenej hmoty premení na energiu. Zo 600 miliónov ton vodíka, ktoré sa každú sekundu vo vnútri Slnka, so 4 miliónmi ton sa premení na energiu. Toto Slnečné vodíkové palivo vystačí na ďalších 5 miliárd rokov. V Slnečnej vnútornej atmosfére, sú častice o energii tak veľkej, že prekonajú Slnečnú gravitáciu. Tieto častice sa pohybujú od Slnka rýchlosťou 900 km za sekundu a tvoria takzvaný Slnečný vietor. Oblasť vyplnenú Slnečným vetrom nazývame heliosféra. Rotáciou Slnka vzniká magnetické pole. Rovníková oblasť na Slnku rotuje rýchlejšie než polárna oblasť , čo spôsobuje „vyťahovanie“ magnetických siločiar z vnútra Slnka. Keď preniknú povrchom Slnka, spôsobia tieto siločiary slnečnú aktivitu, ako sú slnečné škvrny a erupcie. Táto Slnečná aktivita prevažne Slnečné škvrny, sa opakujú každých 11 rokov. Blízko Slnečných škvŕn sa často vyskytuje mohutná Slnečná aktivita.

Erupcie a záblesky energie, ktoré môžu trvať až niekoľko hodín a nastávajú , keď sa uvoľní nahromadená magnetická energia. Výbuchy horúceho plynu, ktorý môže byť vyvrhnutý stovky tisíc kilometrov do priestoru. Tieto výbuchy môžu byť niekedy udržované magnetickým poľom Slnka aj týždne nad jeho povrchom.

Slnečná škvrna
Je to tmavé miesto vo fotosfére má nepravidelný alebo kruhový tvar a silné magnetické pole. Hlavné slnečné škvrny majú dlhú životnosť a sú viditeľné voľným okom. Tie menšie majú životnosť len pár hodín. Ich teplota je asi o 2000 ºC nižšia. Zánik Slnka.
Vodík v Slnečnom jadre v priebehu asi 5 miliárd rokov sa premení na hélium. Gravitáciou sa jadro zmrští a súčastne v ňom zosilnie tlak a teplota, až sa začne spaľovať vrstva, ktorá jadro obklopuje. Energia, ktorá vo vrstve vznikne spôsoby, že vonkajšie vrstvy sa budú rozpínať, až sa hviezda stane veľkým červeným obrom. Jeho vonkajšie vrstvy sa postupne rozšíria do priestoru a utvoria planetárnu mlhovinu. Vo vnútry Slnka zostane jadro, ako malý trpaslík postupne a zvoľna chladnúci.
Poznámka : Merkúr a Venušu vonkajšie vrstvy Slnka pri rozpínaní roztrhajú a pohltia našu Zem nezasiahnu, avšak život už dávno na nej nebude možný.

Slnko samo obsahuje 99,86% hmoty sústavy. Hmotnosť slnka M = 1,989· 1030 kg, 300 000 krát viac ako zem.“
Tak, ako planéty obiehajú okolo Slnka, pohybuje sa rovnako celá Slnečná sústava, ako celok. Trvá približne 220 miliónov rokov, než rýchlosťou asi 250 km za sekundu obehňe stred Galaxie. Slnko tak obehlo doposiaľ stred Galaxie asi 15 až 20 krát.
Od jadra Galaxie je Slnko vzdialené 30 tisíc svetelných rokov (priemer celej Galaxie je asi 100 tisíc sv. rokov). Veľkosť Slnka .
V porovnaní s inými hviezdami je Slnko mierne nadpriemerná hviezda. Niektorý trpaslíci, ako napríklad Sírius B a Wolf 359, sú iba zlomkom veľkosti Slnka. Obrie hviezdy, ako Delta Orionis, môžu byť 10 až 50 krát väčšie. Nadobor Antares mám priemer 300 krát väčší ako naše Slnko a niektoré hviezdy sú ešte väčšie. - vzdialenosť od Zeme 149,6 mil. km
- priemer na rovníku 1 132 000 km
- doba jednej rotácie 25,38 dňa
- teplota na povrchu 5 500 – 6 000 ºC
- teplota v strede 15 mil. – 20 mil. ºC
- hmotnosť 1,991. 1030
- stredná hustota 1,41 g/cm3
- celkové žiarenie 3,86. 1026 J/s
- rýchlosť 220 km/s mieri do súhvezdia Herkules
- jeden obeh okolo centra Mliečnej dráhy trvá 230 mil. rokov
- vedci sa domnievajú, že za 5 miliárd rokov Slnko vyhasne.