Energia alebo "práca" osoby, ktorá vytiahla závažie hore, sa uloží do závažia ako jeho potenciálna energia. Tá sa uvoľňuje keď závažie klesá.

AKO SA SKUMAL NARAZ

Hoci až do polovice 19. storočia ľudia v podstate nechápali, čo je potenciálna energia, napriek tomu bola predmetom mnohých experimentov ešte v predchádzajúcom storočí. Pri týchto pokusoch holandský vedec Willem s'Gravesande skúmal potenciálnu energiu tak, že nechal padať gule s rozličnou hmotnosťou do mäkkej hliny. Zistil, že stopa gule po náraze na hlinu závisí od jej hmotnosti a od výšky, z ktorej guľa padala. Inými slovami, potenciál gúľ - teda ich schopnosť urobiť v hline jamku - bol väčší pre ťažšie gule a pre tie, čo padali z väčšej výšky. S'Gravesande experimentoval aj s energiou uchovanou v pružinách. Skonštruoval zariadenia na meranie a demonštráciu vlastnosti, ktoré majú pohybujúce sa predmety.


ENERGIA V HLAVIČKE ZÁPALKY

Zápalka uchováva potenciálnu energiu v chemikáliách, z ktorých je jej hlavička. Veľa chemických látok alebo zmesi chemických látok sa zúčastňuje na reakciách, pri ktorých sa môže uvoľňovať energia. Pri škrtnutí zápalky o drsný povrch škatuľky a následnom horení sa molekuly v zápalkovej hlavičke preskupia a pri reakcii uvolnia energiu vo forme tepla a svetla.

GALILEO GALILEI

Jedným z prvých moderných fyzikov bol taliansky učenec Galileo Galilei (1564-1642). Robil pokusy s predmetmi, ktoré padali alebo sa kotúľali dolu naklonenou rovinou. Hoci nechápal, čo sa skrýva pod pojmom energia, mal zrejme prirodzenú predstavu o potenciálnej energii.
V tom čase to bolo naozaj pozoruhodné, pretože všetci ostatní uznávali Aristotelovu
myšlienku, že predmety sa pohybujú preto, lebo je "v ich povahe, aby tak robili". Spojením
starostlivých experimentov a brilantného uvažovania Galileo ukázal, že tento názor je
nesprávny. Telesá nepadajú preto, že sú ťažké, ale preto, lebo majú potenciálnu energiu -
získanú napr. od niekoho, kto ich zdvihol. Nebyť Galilea, pochopenie tejto
skutočnosti by trvalo oveľa dlhšie.

POTENCIALOVY KOPEC

Na premiestnenie ľubovoľného telesa proti gravitačnej sile, ktorá ho ťahá nadol, je potrebná energia. Aby sme sud pohli a dostali ho na vrchol kopca, musíme použiť energiu svalov. Keď sa sud kotúľa dolu kopcom, postupne stráca svoju potenciálnu energiu, až kým nedosiahne najnižšiu potenciálnu energiu na dolnom konci svahu. Prírodné procesy prebiehajú rovnakým spôsobom, vždy sa usilujú dostať do stavu s najnižšou energiou. Kopec má tvar hŕba,
na ktorý musíme sud najprv vytlačiť, až potom sa jeho potenciálna energia bude môcť uvoľňovať.